ihal. Aj ďalšími tvorcami filmu sú študenti Vysokej školy múzických umení, študent dokumentárnej tvorby Adam Hanuliak, fotograf Peter Snadík. Podľa autorky námetu Ivany Stillerovej, práve formu dokumentárneho filmu si vybrali na porovnanie podmienok života siedmich mladých rodín v štyroch krajinách Európy, na Slovensku, Čechách, Rumunsku a Fínsku. Financie získali z nadácie ktorá podporuje vzdelávacie aktivity mladých ľudí, z programu Mládež, prispeli aj sponzori. „Ľudia okolo filmu pracovali ako dobrovoľníci, keby sme si napríklad začali vyplácať honoráre, nedokázali by sme film zaplatiť,“ uviedla Stillerová. Rodiny, ktoré vo filme vystupujú, hľadali cez partnerov, rodičovské organizácie v jednotlivých štátoch. Jedným z kritérií výberu bolo, aby to boli mladí rodičia a pochádzali zo strednej vrstvy „Poslali nám životopisy, podľa ktorých sme protagonistov vybrali,“ upresnila Stillerová.
Ako uviedol jeden z tvorcov scenára Adam Hanuliak, hoci téma filmu zasahovala výrazne do súkromného života protagonistov, ich výpovede o svojom rozhodnutí stať sa rodičom vo veľmi mladom veku boli veľmi osobné. „Ľudia v dokumente vedeli, do čoho idú a sami mali potrebu reflektovať svoj stav. Filmom sme im umožnili istú sebareflexiu,“ povedal Hanuliak. Výpovede išli veľmi do hĺbky a mali sme dilemu pri strihaní, či ich tam nechať. Niektoré dokonca vo filme ani nie sú.“ Podľa neho sa štábu veľmi dobre spolupracovalo s mladými Fínmi a rodinou z Moravy. „Najmä Fíni pôsobili pred kamerou, akoby tam ani nebola.“
Ako povedal Peter Kotrha, natočili 28 hodín materiálu. „Nakrúcanie bolo náročné, no zaujímavé. Precestovali sme niekoľko krajín. Náročnejšie bolo strihanie filmu tak, aby sme udržali líniu, myšlienku, dramaturgiu a skĺbili výpovede zo siedmich rodín do jedného celku.“ Film na konečných 52 minút strihali takmer tri mesiace.
Zaujímavé by bolo sledovať aj ďalšie osudy protagonistov dokumentu časozberným spôsobom. Pokračovanie bude závisieť najmä od toho, ako sa podarí zohnať financie, no bolo by to iste zaujímavé,“ skonštatovala Stillerová, ktorú zo všetkých krajín zaujal najmä sociálny systém vo Fínsku. „Mladé rodiny dostávajú dotáciu podľa toho, ako opíšu svoju situáciu. Časť z nej vracajú. Majú systém podporných pracovníkov, ktorí chodia do rodín na niekoľko týždňov a pomáhajú. Hoci je vo Fínsku veľká nezamestnanosť, je tu veľa mladých rodín. Majú však takú podporu od štátu a tak nastavený sociálny systém, že mladí Fíni nemajú obavy o svoju budúcnosť. Tie majú oveľa väčšie ľudia u nás.“
Film videli už diváci na premiére v januári v Žiline a v Bratislave. „Na film prišli nielen mladí ľudia, ale aj starší, ktorí mohli porovnať svoj spôsob výchovy so súčasnými trendmi a zvyklosťami v jednotlivých krajinách,“ dodala Stillerová.
Ak ste nestihli jeho premietanie, môžete navštíviť aspoň výstavu fotografií Petra Snadíka z filmu, ktorá v priestoroch Artkina potrvá do 20. mája.