Tento rok hlasovalo takmer päťtisíc hlasujúcich. Spomedzi dvanástich stromových finalistov rozhodli 1323 hlasmi, že víťazným stromom je hruška planá, ktorú do súťaže prihlásil Bošáčan Jozef Struhár. Na druhom mieste skončil mohutný platan zo Soblahova. V súťaži sa ocitol zásluhou detí školského klubu pri Základnej škole v Soblahove a vychovávateľky Eriky Bouchnerovej.
Stromom roka 2006 je hruška planá (Pyrus pyraster), ktorá rastie úctyhodných 130 rokov v Bošáci, časť Zabudišová v okrese Nové Mesto nad Váhom. Okrem veku je strom výnimočný vzrastom a históriou. Koruna hrušky je cca 17 metrov vysoká a 16 metrov široká. Rastie vo výške asi 400 metrov nad morom severne od kóty vrchu Boháčovec, (498 metrov nad morom). Udávaný vek stromu je približne 130 rokov.
„Som rád,že vyhral ovocný strom,“ hovorí prihlasovateľ Jozef Struhár, pre ktorého je ošetrovanie stromov, ovocinárstvo a ochrana prírody a krajiny celoživotným koníčkom. „Beriem to ako safisfakciu, pretože som v chotári poznal ešte väčšiu hrušku. Kmeň meral po obvode takmer štyri a pol metra. Družstevníci ju však vytrhli, merala po obvode 4,5 metra a mala hádma okolo dvesto rokov. Neuveriteľnou bola skutočnosť, že bola šľachtená.“
Struhár si pamätá, že keď bol chlapcom, v Zabudišovej bolo množstvo stromov v chotári. Rástli na skladoch, terasách, ktoré zadržiavali pôdu a vodu. „Dôsledkom vyrúbania stromov a rozoraním skladov stratila krajina vodozádržnú funkciu. Pri prívalových dažďoch nám ornica odteká do potokov,“ upozorňuje Struhár. Keďže problematiku sleduje, dáva za príklad susedné Česko, kde podľa neho, už naprávajú krivdy spáchané na krajine a začali s obnovou z prostriedkov EU. Na Slovensku mu chýba aj označovanie stromov ako pamätný či chránený, ktoré videl v zahraničí. Už pred dvomi rokmi zmapoval stromy oskorušky na Slovensku a poslal ich tiež do tejto súťaže. Vybrali vtedy len tú najstaršiu, ktorá rastie pri Modre. Z víťazstva hrušky, ktorú nazýva bielokarpatskou, sa teší najmä preto, lebo súčasťou prvenstva je odborné ošetrenie stromu. „Už potrebuje ošetriť, zviazať konáre,“ pripomína Struhár. Zaujímavá je aj svojou dlhoročnou obyvateľkou, starou sovou. Hruška ešte každoročne rodí. „Plody má veľmi maličké, sú veľkosti šípok.“ Z hrušky sa Jozef snaží zachovať jej kvalitný genofond. „Keď toľké roky vydržala, musí byť odolná.“ Dopestováva podpníky, vrúbľuje, štepí a ošetruje aj ostatné stromy v chotári.
„Štepím v okolí plané hrušky, jablone, v 70. rokoch boli vyťaté tisíce stromov a bol narušený genofond ovocných stromov. Ľudia ich prestali štepiť.“
Potrebné hlasy statnej hruške posielali nielen Bošáčania, ale aj Jozefovi spolupracovníci z Chirany v Starej Turej, kde pracuje ako ostrič náradia v nástrojárni, ekologickí aktivisti z Nového Mesta nad Váhom, združenia Brečtan, ale i jeho známi až z Bratislavy.
Deti zo školského klubu v Soblahove, podľa slov vychovávateľky Eriky Bouchnerovej, chodili na prechádzky po obci a strom ich zaujal. „Zdal sa nám najstarší a najkrajší v obci,“ hovorí. Zaujal ich aj svojou mohutnosťou a zaujímavou bielou kôrou. Začali pátrať po jeho pôvode. Zistili, že ide o platan javorolistý, je vysoký 15 metrov obvod kmeňa vo výške 1,3 m je 4,7 metra. Vysadila ho grófska rodina Addová. Strom rastie v predzáhradke rodinného domu rodiny Krskovcov. Jeho obyvateľka Mária Krsková tu býva už 60 rokov a na strom si od detstva pamätá. Keď išli stavať dom, chceli strom vyťať, ale im to nedovolili, vraj bol chránený. Za roky spolunažívania si už naň zvykli ako na člena rodiny. „Aj keď sa okolo neho narobíme, už by nám bolo ľúto, keby sa s ním niečo stalo, alebo by ho bolo treba vyrezať. Roky tu už je, tak čo s ním, nech žije,“ hovorí Mária. Okrem množstva lístia na jeseň, ktoré musia spratať, strom každé dva roky olupuje kôru, šúpe sa. Strom zatiaľ špeciálnu starostlivosť nepotrebuje. „Sám sa čistí od suchých vetiev, keď je vietor, tak ich odhadzuje,“ vraví Mária a spomína, aké mali elektrikári problémy, keď chceli konáre orezať kvôli tomu, že strom začal zasahovať do drôtov elektrického vedenia. Strom, ktorý je zaujímavý a tým, že platany rastú skôr v južnejších oblastiach, získal 1186 hlasov. Postarali sa o ne najmä deti zo školy. „Získavali podpisy po dedine,“ dodala Bouchnerová.
Ako uvádza Milan Hronec z nadácie, svoj obľúbený strom môže do súťaže navrhnúť hocikto, jednotlivec, obec, škola, firma, inštitúcia Cieľom súťaže o najodvážnejší, najkrajší alebo najvzácnejší strom je upozorniť na význam ochrany zelene a vzbudiť záujem o životné prostredie.
Ďalšie kolo sa uskutoční už tento rok. Do piateho júna treba poslať prihlášku s fotografiou stromu a zo všetkých prihlásených vyberie porota do konca augusta 12 finalistov. Ich fotografie budú uverejnené na webe alebo v médiách. Za favoritov môžu hlasovať od septembra do 17. októbra, priamo na webe, alebo sms, platné sú hlasy zaslané na pohľadniciach či korešpondenčných lístkoch. Víťazný strom získava odmenu 50-tisíc korún na odborné ošetrenie.
Autor: ls
