„Najstaršia kniha bola z roku 1813,“ hovorí organizátorka, učiteľka Edita Krecháčová. „Na hľadanie kníh mali dva týždne. Keď mi zrazu začali nosiť aj rôzne iné ako staré knihy, ktoré boli iným spôsobom zvláštne, zaujímavé, originálne, pridali sme kategórie,“ vysvetľuje Krecháčová. Niekoľko desiatok kníh napokon rozčlenili do šiestich kategórií, najstaršia, najstaršia učebnica, najväčšia, najhrubšia, najmenšia, najkrajšia. Zo všetkých kníh vytvorili výstavku v jedálni školy. Trvala len jeden deň. „Nemáme dosť priestoru, aby sme knihy strážili.“ objasnila Krecháčová. Najstaršiu knihu, Nový zákon z roku 1813 písaný v biblickej češtine, priniesol siedmak Martin Marček. Našiel ju doma v knižnici. „Patrila babke a tá ju mala po svojej mame,“ vysvetľuje Martin. V knižnici majú veľa kníh, najmä z 50-tych rokov minulého storočia, no on sám svoju vlastnú ešte nemá.
Medzi exponátmi boli knihy extrémnych veľkostí, malé a obrovské, ťažké aj hrubé. Deti nosili aj listy, pohľadnice, korešpondenčné lístky, staré noviny z roku 1931. „Do školy žiaci priniesli 56 starých kníh, z ktorých osem bolo vydaných v 19. storočí,“ konštatovala Krecháčová. Najstarších šlabikárov, učebníc a encyklopédií sa zozbieralo 13 kusov. „K vzácnym patrila čítanka pre malých v češtine Poupata z roku 1913, ktorú priniesla tretiačka Alžbetka Zverbíková,“ prezradila Krecháčová. Najväčšou knihou sa stal Atlas celého sveta od Silvie Liškovej. V kategórii najkrajších kníh cenu získal pamätníček, v ktorom sú záznamy a odkazy pre majiteľku zaznamenané v rokoch 1930 až 1940. „Mali sme aj kategóriu zaujímavých kníh, kde bola najlacnejšia kniha. Kúpili ju v minulom storočí za 60 halierov,“ hovorí Krecháčová. Najmenšiu knihu Česko-nemecký liliput rozmerov – 3,7 x 5 centimetrov so 651 stranami, priniesla druháčka Barborka Toporová. „Máme ju od babky a ona ju mala od pradedka.“ S najhrubšou knihou – výkladovým anglickým slovníkom pomohla z domu do školy Eme Mituchovej jej mamina. „O knihe som vedela, lebo bývala pod počítačom vysvetľuje zhovorčivá prváčka. Pozná už všetky písmená abecedy a teší sa, že si bude môcť nielen pozerať obrázky, ale aj čítať niektorú z kníh z domácej knižnice, ktorá je podľa Emy vysoká až po strop. Matej Moško bol najaktívnejším žiakom. Priniesol najviac kníh rôzneho druhu a do súťaže sa zapojil aj rodokapsami, ktoré súťažili v kategórii najlacnejších kníh. Medzi vystavenými exponátmi sa ocitli aj korešpondenčné lístky z roku 1941 z viedenského Prátra, ktoré priniesol Patrik Svorada.
Deti výstavu doplnili informáciami o knihách, ktoré našli na internete. Podujatie sa konalo v rámci týždňa hlasného čítania, ktorý je zameraný na podporu čítania. „V rámci tohto týždňa sme všetci v škole spoločne čítali,“ hovorí Krecháčová. Na povel gongu začali všetci, žiaci, učitelia, školník, upratovačky čítať knihu, ktorú si priniesli. Ako povedala Krecháčová, hoci mali deti na hľadanie starých kníh dva týždne, po ukončení súťaže ju niektoré informovali o existencii ešte starších u nich v knižniciach. „Budú mať šancu o rok, ak súťaž opäť zopakujeme,“ dodala Krecháčová.
