né náklady, iba organizačno-personálne kroky.
„Prednostovia kliník musia byť aj pracovníci univerzity. Budú sa určitým úväzkom podieľať na vedecko-výskumnej i výchovno-vzdelávacej činnosti,“ zdôraznil rektor univerzity Juraj Wagner, ktorý vidí budúcnosť nemocnice aj vo výchove najvyšších pracovníkov zdravotníctva. Vznik kliník by sa mal podľa riaditeľa nemocnice odraziť i na kvalite poskytovanej ošetrovacej i zdravotnej starostlivosti, a to v snahe personálu i lekárov sa ďalej vzdelávať.
Podľa riaditeľa Ústavu zdravotníctva a ošetrovateľstva Jána Bielika dominantnú časť praktickej výchovy študentov bakalárskeho štúdia realizujú v priestoroch nemocnice. Päťstopäťdesiat študentov denného a externého štúdia má okrem ošetrovateľstva v študijnom programe aj laboratórne vyšetrovacie metódy. Do budúceho školského roka je prihlásených ďalších 250 uchádzačov.
Podľa Chrena sa kvôli narastajúcemu počtu študentov budú postupne v priebehu roka otvárať ďalšie kliniky a okrem bakalárskeho štúdia stredného zdravotného personálu bude možné aj magisterské štúdium. Postupne by mali vznikať aj ďalšie kliniky, čo ale závisí od dovzdelávania odborných garantov, ktorí ich budú viesť.
I keď nie je známy verdikt akreditačnej komisie, ktorá zasadala 26. apríla, rektor verí, že univerzita bude už v druhom kole prijímacieho konania, ktoré sa uskutoční koncom augusta, prijímať žiakov aj na magisterské štúdium. „Na základe prieskumu má asi päťdesiat externistiek a okolo tridsať denných študentov záujem pokračovať aj v magisterskom štúdiu,“ dodal Bielik.