etkých druhoch motoriek - od veteránov až po najmodernejšie stroje. Medzi drsnými jazdcami však nechýbalo aj niekoľko krajších polovičiek.
Anka z Bratislavy brázdi na svojej Yamahe cesty len prvú sezónu. Dovtedy sedela vždy za svojím priateľom Vikičom. „Vozila som sa ako prívesok, no chcela som vlastnú motorku,“ tvrdí mladá sestrička, pre ktorú je jej motorka láskou. „Motorka je o slobode. Je to krása,“ upresňuje podnikateľ Vikič, ktorý si prvý motocykel kúpil pred tromi rokmi. „Motorku treba uživiť. Najprv som musel kúpiť byt, zabezpečiť rodinu a potom som sa mohol hrať,“ priznáva s úsmevom. Chopper nie je podľa nich o rýchlej jazde. „Jazdíme maximálne osemdesiatkou a bežne zhruba šesťdesiatkou,“ tvrdí motorkár. „Človek tak vníma prírodu, kochá sa,“ dodal. Kvôli svojmu štýlu jazdy vraj s policajtmi problémy nemajú a úrazov sa taktiež neobávajú. „Keď ideš na motorke, je vedľajšie, či sa ti niečo stane. Keby som nad tým premýšľala, tak si ju nekúpim,“ vysvetľuje Anka. I keď jazdci na ťažkých motorkách sú známi tetovaním a koženým oblečením, v súkromí sú to obyčajní ľudia. „Koža je náš kroj. Inak chodíme oblečení ako každý iný. Dáme dolu náušnice a oblečieme obleky,“ vysvetlil Vikič, ktorý na svoju vysnenú Hondu nedá dopustiť: „Každý rok na nej niečo vymením. Dovediem ju k dokonalosti.“ Motorky sa opravujú v zime, keď sa nejazdí, no zmenu počasia si motorkári chvália. „Tento rok sme začali jazdiť už sedemnásteho februára a minulý rok sme končili na Mikuláša,“ upresnila Anka.
Majitelia chopperov sú na rozdiel od „jogurťákov“ na rýchlych strojoch poväčšine ľudia v strednom veku. Štyridsiatnik Kuchťo prišiel na zraz zo Sliača a aj pre neho je motorka splneným snom. „Tento životný štýl som si v sebe pestoval odmalička, a keď mám už odrastené deti, konečne sa mi môj sen splnil,“ tvrdí. Podľa neho majú starší jazdci preto krajšie motorky, lebo sa už nepozerajú na nové štýly. „Páčia sa nám motorky zo starých filmov, no každý má svoj vkus,“ vysvetlil majiteľ Suzuki s motívom Indiána. Ani on nemá s policajtmi zlé skúsenosti. „Nás, „chopprákov“, ešte znesú, no prekáža im, že nenosíme prilby,“ vysvetlil Kuchťo, podľa ktorého pri ich rýchlostiach nie je prilba až taká dôležitá. „Nám stačí šatka a okuliare,“ dodal.
I keď je medzi „chopprákmi“ a „jogurťákmi“ zásadný rozdiel, na motorkárskych zrazoch sa stretávajú spolu. „Naše jazdenie je aj o rýchlosti, no chápeme, že každý má rád niečo iné,“ vysvetlil 25-ročný Martin z Brezovej pod Bradlom. Pomenovanie „darcovia orgánov“, ktoré rýchlostným motorkám prischlo, je vraj trochu pravdou, no dávajú si na seba pozor. „Jazdím rýchlo len tam, kde nie je veľká premávka. Skúsil som, ako dokáže ísť rýchlo, no dávam si pozor,“ tvrdí robotník, ktorého rekord je vraj rýchlosť 270 km/h.
V sobotu sa účastníci vybrali na 140-kilometrovú Jazdu kráľov po regióne. Pri obci Kostolná sa motorkári zastavili, aby si minútou trúbenia uctili pamiatku dvoch mladých mužov, ktorí tam vlani prišli na motorke o život. Po príchode späť do Trenčína účastníkov v kempe čakali súťaže v jazde pomalosti, pití piva, v dvíhaní činky či súťaž o najväčší pupok. Do toho im hrali revivalové kapely, ako Iron Maiden, Deep Purple a Metallica. O polnoci sa pred provizórne pódium – vlečku nahrnulo najviac ľudí, aby si pozrelo striptíz. Motorkári chceli mať v kempe súkromie, verejnosť mala prístup len v sobotu okolo obeda, a to za vstupné, z ktorého výťažok poputuje miestnemu psiemu útulku. Akciu organizuje miestny Chopper klub Black Kings. Prezident klubu Miroslav Appelt uviedol, že vlani takto vybrali päťtisíc korún, za čo sa pre „havkáčov“ nakúpila strava.
