„Je to pre mňa zadosťučinenie. To, čo som do psa vložila, sa mi vrátilo späť,“ tvrdí, Majstrovstvá sveta v stope sú štvordňovou súťažou, ktorá sa tentoraz konala vo švajčiarskom Yverdone neďaleko francúzskych hraníc. Zúčastnilo sa jej 37 súťažiacich z 20 štátov. Z každého štátu postupujú vždy dvaja ľudia. Dáša a Charlie alias Maco sa na ne dostali po dvoch postupových pretekoch, ktoré sa konali v Kysaku a v Trenčíne.
Za pachom človeka
Na trati dlhej dva kilometre psy čuchajú pach človeka z tri hodiny starej stopy. Na začiatku trasy si musí pes sám nájsť identifikačný predmet v dvadsaťmetrovom ohraničenom priestore. Podľa neho bude následne hľadať ďalších sedem. Tieto predmety z dreva a gumy nesie človek, ktorý šliape stopu, hodinu pri sebe a postupne ich umiestňuje na trase rôznych tvarov. „Neviem, kadiaľ ide stopa. Všetko je na psovi. Ja mu len poviem, hľadaj,“ tvrdí Dáša, ktorá má Maca pri stopovaní na desaťmetrovej vôdzke. Na objavenie identifikačného predmetu má pes tri minúty, no veľa psov má s tým problém. „Ak ho nenájde, nemôže pokračovať, preto sa pre budúci rok zmenili pravidlá.“ Podľa Dáše pes na začiatku už nebude musieť pracne hľadať prvý kúsok nesúci pach človeka. „Postavíme sa k štartovacej tyči a tam začneme,“ upresnila.
Pes nedokáže všetko
Za celú stopu môže súťažiaci získať sto bodov a za každú chybu sa jeden bod strháva. „Chybou je, keď pes vybočí zo stopy, musí ísť presne a presne označiť predmet medzi dvoma labkami,“ vysvetlila mladá cvičiteľka. Predmety musia byť označené rýchlo, celá stopa musí byť zdolaná v rovnakom tempe. Pes musí mať hlavu dolu a nesmie sa podľa Dáše pozerať po vtáčikoch. „Je to skomplikované tým, že stopu križuje ešte jedna stopa a na tú sa on nesmie napojiť,“ upresnila cvičiteľka, podľa ktorej sú najčastejšie straty bodov pri overovaní správnosti cesty. „Keď si pes nie je istý a cíti všetko možné, overí si to, ale za to mu strhnú body,“ tvrdí úspešná cvičiteľka. „V praxi, keď policajti hľadajú ľudí, je dôležité, aby pes našiel. Tu na súťaži je dôležité, aby šiel presne. Chceme od psov nereálne veci.“ Na majstrovstvách sveta Charliemu podľa nej strhli dva body za to, že sa nadýchal peľu. „Začal kýchať a stratil sa,“ spomína.
To, čo psa baví
Na psom cvičisku začínala s malým bradáčom. „Všetci tam mali ovčiakov, tak som si povedala, že čo s takým malým psom a zohnala som si ovčiaka,“ vysvetlila. Charlieho mala od malička. Chcela ho na všestrannú kynológiu, no mal problémy s obranou. „Bol nervózny. Nie každý pes je dobrý na všetko.“ Pri návšteve kamaráta kynológa sa rozhodla, že nechce robiť niečo priemerne. „Keď videl, ako čuchá, povedal mi, aby som ho dala na stopu,“ vysvetlila. Keď mal Dášin ovčiak asi rok a pol, začal s tréningom a v troch rokoch mal už za sebou prvú skúšku. „Stopárstvo je vhodnejšie pre starších psov. Mladí sú zbrklí a chýba im pokoj a skúsenosť.“ Dôležité je však najmä to, že stopovanie Charlieho baví.
Náročný tréning
Za Charlieho veľkým úspechom sú podľa Dáše dlhé hodiny náročného tréningu. „Dopredu sa vie, aký bude na súťaži terén, tak vždy simulujem podobný,“ tvrdí mladá cvičiteľka. Na prípravu na majstrovstvá sveta mali iba tri týždne, a tak Dáša obišla všetkých známych, aby ju vozili po okolí. „Keďže súťaž bola v predhorí Álp, boli sme trénovať na Javorine, Kálnici aj Kykule.“
Pri cvičení sa pes motivuje maškrtou a pri hľadaných predmetoch máva Charlie piškóty, alebo salámu. „V podstate ho klamem, lebo na tréningu má vždy niečo na jedenie a na súťaži nedostane nič,“ upresnila Dáša, podľa ktorej Charlie stopuje iba kvôli nej. „Keď sme na súťaži, snaží sa oveľa viac, ako keď iba trénujeme. Chce, aby som bola spokojná.“ I keď je tento šport časovo náročný, začínajú sa mu venovať podľa trénerky aj noví mladí ľudia. „Minulý rok nás bolo na súťaži pätnásť a je nás určite oveľa viac.“ Budúci rok budú majstrovstvá sveta v stope na Slovensku vo Vranove nad Topľou a úspešná dvojica tam samozrejme nechce chýbať.
