verečnou improvizovanou inštrumentálnou skladbou venovanou už poriadne roztancovanému novomestskému publiku. To nebolo unavené ani po trinástich predchádzajúcich skladbách. Najbližšie vystúpenie skupiny je už 23. júna 2007 v Trenčianskych Bohuslaviciach „Skupina vznikla v roku 2004, kedy ma oslovil bývalý bubeník a súčasný basgitarista Luboš Karlík,“ hovorí spevák, gitarista a líder skupiny Lukáš Dedík. Na druhý deň po ich stretnutí založili trojicu Joyride, ktorá dodnes funguje iba s jedinou personálnou zmenou. Za bicími nástrojmi približne pol roka vidno Martina Lacka. „Všetci pochádzame z jednej dediny a plánovať skúšky nie je problémom. Skúšame v bývalej škole v Trenčianskych Bohuslaviciach minimálne však dva až trikrát týždenne,“ dodáva Dedík.
Všetci sú ešte študentmi. Lukáš Dedík študuje na univerzite v Trenčíne politológiu, basgitarista Ľuboš Karlík sa učí za kuchára-čašníka a bubeník Martin Lacko študuje grafiku v treťom ročníku Strednej umeleckej školy v Trenčíne.
Príťažlivé šesťdesiate roky
Joyride akoby svojou hudbou vracal poslucháčov o desiatky rokov nazad, do rokov neviazanej slobody, nezávislosti, lásky i nenávisti nielen na hudobnom poli šesťdesiatych rokov. Do rokov, ktorých atmosféra je nezabudnuteľná a neopakovateľná. V starších poslucháčoch oprašuje spomienky, pre mladších, ktorí tieto roky osobne nezažili, je niečím novým a oživujúcim.
Podľa slov lídra skupiny Dedíka, bola ich tvorba pôvodne ovplyvnená najviac dnes už zaniknutou svetoznámou kapelou Nirvana, neskôr najmä americkými rockovými skupinami Velvet Underground a Doors i britskými rockermi Led Zeppelin. Zaškatuľkovať skupinu do nejakého jasného prúdu by zrejme nebolo správne. „Čistý grunge“, ako vraví Lukáš, to jednoznačne nie je. Základom ich textov sú témy, „love and hate“ čiže láska a nenávisť a niečo medzi tým, normálny reálny život a situácie s ním spojené, trošku lietanie vo hviezdach. Cieľom skupiny je byť originálnou, preto v ich anglicky spievanom repertoári nemajú akúkoľvek prevzatú skladbu. „Bolo príjemné, keď nás v minulosti porovnávali i s Nirvanou, ale to som mal vtedy 15 rokov. Teraz chceme byť už sami sebou“, dodáva s úsmevom Lukáš.
Na Slovensku neexistuje veľa podobných hudobných zostáv. „Ľudia sú dnes viac komerčnejší a underground určite o komercii nie je. Sú zvyknutí počúvať iba to, čo sa hrá v rádiách a nezáleží im na nejakých myšlienkach, ktoré kapela prinesie a ktorých sa môžu chytiť. Prídu na koncert známej hviezdy, zabavia sa a idú preč…“ vysvetľuje Lukáš.
V pláne je debutové CD i ďalšie koncerty
Počas leta sa traja sympatickí študenti chystajú načas zavrieť do nahrávacieho štúdia a pripraviť svoj prvý kompletný album. Debutové CD, nad jeho názvom zatiaľ uvažujú, by malo byť vlastne akýmsi prierezom a výberom ich doterajšej trojročnej činnosti. Škrt cez rozpočet pred nahrávaním môže urobiť iba dočasný odchod basgitaristu do Veľkej Británie. Joyride je aktívnou koncertnou kapelou a priaznivci tohto hudobného štýlu ich môžu v novomestsko-trenčianskej lokalite vídať pravidelne. Najlepšie spomienky majú na minuloročný hudobný festival Klog v Trenčianskych Bohuslaviciach, ktorý sami pred troma rokmi založili i na koncert v Novej Bošáci, keď hrali uprostred noci na záver motorkárskej akcie. Naopak, v dobrom určite nespomínajú na dva policajné zásahy, ktoré ich koncerty predčasne prerušili po polnoci v roku 2004 za rušenie nočného pokoja…
Hoci punk nie je štýl, ktorý Lukáš počúva, veľmi často vidno jeho skupinu na koncertoch ďalšej skupiny z Trenčianskych Bohuslavic, tentoraz punkových Anonym Kids. „Kapela Joyride si už na túto situáciu zvykla, a keďže obe vystupujúce zostavy majú svojich fanúšikov, nevznikajú pri koncertoch žiadne väčšie problémy,“ objasňuje spevák, ako sa dá skĺbiť koncert dvoch hudobne i námetovo veľmi vzdialených skupín. Líder skupiny nemá rád skupiny, ktoré na všetko iba nadávajú a kritizujú a so svojimi dvoma spoluhráčmi túži už i po sólových vystúpeniach.
Peniaze nie sú rozhodujúce
Hoci hudobný svet je spojený i s finančnou otázkou a samotné nástroje a vybavenie sú čoraz drahšie, nie je táto otázka pre týchto sympatických umelcov rozhodujúca. „ Je to všetko o vyjadrení pocitov a myšlienok a do tých peniaze nemôžu zasiahnuť“, vraví Lukáš Dedík, pričom zároveň nepopiera, že by rád vlastnil i kvalitnejšiu aparatúru.
