Chrúst je mi bytostne sympatický. (Ešte sú mi sympatický aj pavúci.) Nesmrdí, nepindá, trepe len krovkami (to je dnes už vzácnosť), nešíri choroby a zbytočne nepapuľuje. K občanom Slovenskej republiky sa správa úctivo a volených zástupcov ľudu zbytočne neuráža a nedráždi. Vlastne ide o veľmi mierumilovné zviera. Keby k rozmnožovaniu nepotreboval obžieranie ovocných listov a chrústice, ani by nemal negatívnu charakterovú črtu. Jedným slovom – sympaťák. Napriek tomu ho manželka môjho priateľa neobľubuje. Že vraj „škrábe“.
Pritom práve ona si na škrabkanie potrpí. Nemám skúsenosť, ale „vraví sa“. A tak bol môj kamarát pod ťarchou chrústových nátlakov donútený zakúpiť akýsi nástroj na cielené usmrcovanie chrústov. Teraz naňho vyzradím, že on ho vlastne vôbec nezakúpil, lebo ho získal zákerným spôsobom v predajni v rámci akejsi akcie. Mucholapku, v tomto prípade chrústobijku, získal zadarmo za to, že si kúpil tonu akýchsi nepredajných paštét. No nekúp to!!! A tak sa prepracoval k chrústousmrcovaču bez akýchkoľvek ďalších finančných zaťažení. „Jenže chybička se vloudila“. Kamarát je fanatický rybár a celé víkendy zvykne tráviť pre mňa nepochopiteľnou zábavou – snahou o odchytenie nejakého podvodného (nie podvádzajúceho) tvora vo vonných vodách trenčianskeho veľtoku. Vlastní nezmyselné množstvo všelijakých hákov, háčikov, umelých chlpatých múch, prútov, „šejkspírov“ a ešte také čižmy, čo sa neobúvajú, ale sa do nich nastupuje ako do autobusu, lebo sú skoro po krk. Nuž a tohto môjho kamaráta manželka v sobotu nepustila na ryby. To nemala robiť, lebo je obdobie chrústov. Neukojený rybár ihneď zosnoval vendettu, jednu z najkrutejších. V hodine zotmievania opatrne odchytil na terase jedného nič netušiaceho letúňa a strčil ho manželke pod duchny. Chrúst sa správal pokojne, možno ho trochu tlačili tykadlá, ale nevravel nič. Hodina zúčtovania za zákaz rybárčenia nastala o pol jedenástej. Nič netušiaca pani hradu vkĺzla do perín a dlho sa nič nedialo. Výbuch prišiel asi o pol hodiny. Veľvyslanec ríše hmyzu sa pod perinou konečne zorientoval a začal „loziť“. Pochopiteľne po nohách.
Nasledovalo niečo ako spoločný výbuch Etny, Vezuvu a Anak Krakatau. Samozrejme spojené s nevyhnutnými fistulóznymi áriami. Kamarát sa tváril, že o ničom nevie a člen čeľade Insecta sa v perinách vyskytol úplne nezáväzne. Pokiaľ viem, v ich domácnosti dva týždne panoval stav ľudovo nazývaný „vypnutý zvuk“. Bývalý kolega „krovkáča“ odborne a nežne odchytil a láskyplne ho vypustil z terasy späť do slovenských luhov a hájov.
A na záver jedna prosba. Netrápte chrústov a nedávajte ich manželke do postele. Rovnako dobre splnia svoju úlohu kobylky, rôzne chlpaté husenice a zelené smradľavé bzdochy. S chrústmi na večné časy a nikdy inak!
