Sobota, 3. december, 2022 | Meniny má Oldrich

Vladimír Repčík: Ak by som sa niekedy mal do Trenčína vrátiť, tak by som s tým nemal problém

Trenčan a Bratislavčan zároveň. Svoje detstvo však prežil na Považí, kde sa s radosťou vracia užívať si oddych. Málokto vie, že tancoval vo folklórnom súbore Trenčan, s ktorým prvýkrát navštívil zahraničie. Patrí medzi osobnosti spoločenského života, no h

(Zdroj: archív V. R.)

ranie sa na celebritu mu nie je blízke. Po úspešných dvadsiatich rokoch v televízii sa dnes venuje Slovenskému rozhlasu. Táto práca má svoje špecifiká, ktoré ho neustále nútia k sebavzdelávaniu a každodennému pracovnému nasadeniu. Aj napriek tomu ostáva nohami pevne na zemi a nezabúda, odkiaľ pochádza.

Trenčín a Trenčania
Vzťah Vladimíra Repčíka k Trenčínu je veľmi pozitívny, pretože je to mesto, ktoré má podľa neho zvláštne kúzlo. „Možno je to v tom, že má uprostred mesta hrad, čo má máloktoré, nielen slovenské, ale aj európske mesto,“ hovorí. Podľa neho hrad vytvára pre mesto úžasnú neopakovateľnú atmosféru. Trenčín má veľmi hlbokú históriu a je to tam cítiť. „Nie je to len fráza. Stále je zachovaný nápis na trenčianskej skale ešte z čias Marka Aurélia. Možno ani nie náhodou si túto lokalitu Rimania vybrali. Okolité obce, ako napríklad Bošáca, Moravské Lieskové majú rovnako krásnu históriu a charakter. Je tu úžasné fluidum, ktoré je citeľné v celom tomto kraji,“ pokračuje.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa neho má Trenčín aj úžasných ľudí, ktorí toto mesto reprezentovali od nepamäti. Trenčín je veľmi známy svojím gymnáziom. „Spomínam na svoje gymnaziálne roky s úžasným rešpektom. Osemdesiat percent poznatkov, ktoré som tam získal, využívam dodnes,“ spomína Repčík. Učili tam podľa neho vynikajúci profesori, ako napríklad Kubala, Havran, Bičan a mnohí iní. „Všetko to boli ľudia, ktorí mi dali pre život veľmi veľa,“ netají. Svoje múdrosti vedeli podľa neho podať lepšie a krajšie ako nejakú socialistickú látku.
Charakter tej školy síce bol výchovno-vzdelávací ústav, no pedagógovia mali špecifický vzťah k vyučovaniu a vôbec pedagogike ako takej. „Napríklad naša ruštinárka, profesorka Zákrejsová, prezývaná Zemfíra, nám hovorievala, že nás bude učiť ruštinu len do roku 1917, pretože ona učí ruský jazyk a nie sovietsky zväz. Mala totiž odpor k tomu, aby do nás vlievala sovietske reálie,“ spomína s úsmevom. Celý tento vzdelávací proces mal vplyv na to, že gymnázium vychovalo zaujímavých ľudí, s ktorými sa dodnes stretáva v Bratislave. Sú medzi nimi aj mnohí takí, ktorí určovali a určujú vývoj tejto krajiny, najmä v mediálnej oblasti. „Či už to bol Ľubo Karásek, moja sestra Alena Heribanová, Ivan Krajíček, ktorý už bohužiaľ nie je medzi nami, či Eva Černá... Vašo Mika má rovnako veľmi blízky vzťah k Trenčínu. V mediálnej oblasti je niekoľko zvučných mien, ktoré fungovali, fungujú a verím, že budú fungovať aj v budúcnosti. Nepoznám na Slovensku iné mesto, ktoré by takým významným spôsobom zasiahlo do médií, bankovníctva, politiky, alebo priemyslu,“ hovorí s hrdosťou. Všetci, ktorí prišli do Bratislavy z iných miest, sa vraj snažili ostatných tromfnúť, pretože mali veľké ambície a drive. „Je fakt, že mnohí sa stali úspešnejšími ako práve rodáci z Bratislavy. Nie je to však pravidlo,“ dodáva.

SkryťVypnúť reklamu

Trenčín a jeho zákutia
Trenčín Vladimír Repčík najintenzívnejšie zažíval od roku 1968, cez sedemdesiate a osemdesiate roky. „V tom období sme mali niekoľko dvorových partií. Medzi dvormi sme usporadúvali hokejové a futbalové turnaje. Fungovali sme v dvadsaťčlenných partiách. Neskôr, keď už som chodil na gymnázium, tak sme mali obľúbené krčmy,“ opisuje. Krčma u Jakuba bola pre mladých vtedy číslo jeden. „Bola to drevená búda so záhradnými stoličkami a predávali tam skvelú čapovanú kofolu a hrubé slané tyčinky. Vždy na večer sme tam zapadli, vedeli sme, že tam určite stretneme všetkých kamarátov. Bola to taká naša stredoškolská krčmička. Prázdniny u Jakuba bývali oveľa intenzívnejšie a krajšie, ako kdekoľvek pri mori. Jakub mal svoju atmosféru, ktorú sme milovali. Tiež sme chodievali do jednej pivnice na námestí, kde robievali skvelý tatársky biftek. Neskôr, keď už som bol vysokoškolák, tak moja prvá cesta zo stanice smerovala na tatarák a víno.“ Jeho spomienky intenzívne smerujú aj k Trenčianskemu hradu. „Tu som prežíval prvé rande, s ktorými sa spájajú samozrejme príjemné spomienky,“ usmieva sa.

SkryťVypnúť reklamu

Čo mi v Bratislave najviac chýbalo
Vladimír Repčík patril ku generácii, ktorá sa po strednej škole opäť stretla v Bratislave. „Polovička gymnázia sa tam akosi prirodzene preklopila,“ hovorí. Znamenalo to pre neho, že si kus Trenčína priniesol so sebou. Spoločne si tak nachádzali v cudzom meste nový priestor. Návraty do Trenčína znamenali väčší oddych, adaptovanie sa na Bratislavu však bolo pre neho veľmi rýchle. „Všetky spomienky a vzťahy sme si pekne zabalené preniesli do Bratislavy,“ hovorí. „Skvelá kofola od Jakuba a slané tyčinky sa tam však preniesť nedali. To sú veci, s ktorými, keď by som sa stretol kdekoľvek na svete, tak sa mi vybaví Jakub,“ pokračuje.

Nástup do médií a pocit lokálpatriotizmu
Trenčianske gymnázium vybavilo svojich študentov veľkým sebavedomím. „Keď sme prišli do Bratislavy, nemali sme žiaden komplex,“ vysvetľuje Vladimír Repčík. Vďaka súboru Trenčan, v ktorom počas gymnaziálnych čias tancoval, bol na to obdobie veľmi scestovaný. „Aj napriek hlbokému socializmu sme s Trenčanom každý rok vycestovali do západnej Európy,“ spomína. Nástup do médií bol teda pre neho viac-menej prirodzený vývoj smerom, za ktorým išiel. Už počas vysokej škole pracoval v televízii, v redakcii vysielania pre deti a mládež. Priamy kontakt s vtedy najsilnejším a najpopulárnejším médiom bol pre vysokoškoláka výbornou školou, kde a ako začínať. Pocit lokálpatriotizmu prišiel akosi prirodzene, pretože mnohí ľudia práve z Trenčína v tejto oblasti pôsobili a navzájom si pomáhali. „Trenčiansky background cítim za sebou dodnes aj so všetkými jeho špecifikami,“ hovorí.

„Bývalý riaditeľ“ – prívlastok pravdivý i nepravdivý
Riaditeľovanie v najsledovanejšej televízii na Slovensku bolo pre neho skvelým pracovným obdobím. „Šesť rokov vedenia takéhoto mediálneho zázraku je pre mňa dodnes výborným pocitom,“ hovorí. Aj vďaka tomu, že odolával tlakom, intrigám z externého prostredia, uvedomoval si, že je to len preto, že televízia stúpa a je na vysokej úrovni. Strávil tu desať profesných rokov, ktoré sa už nikdy nezopakujú. Dnes pôsobí na manažérskom poste v topmanažmente Slovenského rozhlasu. Vďaka týmto dvom mediálnym svetom pociťuje nový rozlet a nové rozmery. „Táto inštitúcia je viac nakontaktovaná v európskom verejnoprávnom kontexte,“ vysvetľuje. Rozhlas je viac etablovaný v medzinárodnej štruktúre verejnoprávneho sveta. Narába s inými výrazovými prostriedkami ako televízia. Pre Vladimíra Repčíka je to po dvadsiatich rokoch strávených v televíznych štúdiách a strižniach nóvum. „Stále sa chcem venovať médiám a učiť sa nové veci,“ hovorí. Svet rádií je, ako sám priznáva, pre neho oblasťou, v ktorej mal ešte pred rokom veľkú medzeru. Tú začal intenzívne zapĺňať. Verejnoprávne médiá sú všeobecne odlišné od súkromných médií. Ich poslanie a rytmus je neporovnateľný s komerčným trhom. „Rozhlas som považoval za jedno z najlepšie utajených médií. Keď som doň nastúpil, tak to bol veľmi zamaskovaný a neviditeľný podnik, ktorý nikoho nedráždil, ani nikoho nevzrušoval. No ľudia musia o verejnoprávnom médiu vedieť, poznať jeho frekvencie, hlasy, programy. Takéto médium musí mať svoj objektívny názor, pretože beznázorovosť je horšia ako čo i len náznak zlého názoru a o to sa snažíme,“ povedal Vladimír Repčík.

Najčítanejšie na My Trenčín

Inzercia - Tlačové správy

  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  5. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  6. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
  4. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  5. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  7. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  8. Zimná ríša divov Maďarska
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 10 926
  2. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 7 623
  3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 5 325
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 2 882
  5. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 2 518
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 2 460
  7. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 2 363
  8. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 751

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: SAS THE BEST
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom
  3. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Biely Kameň
  4. Ľubomír Maretta: Melódia
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách
  6. Tomáš Vodvářka: Výročí soudružských poprav
  7. Anton Kovalčík: Ukrajina vs. Rusko, 1 - Hladomor.
  8. Matej Farkas: Lungo a citronáda
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 244 933
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 7 693
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 927
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 848
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 4 099
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 626
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 328
  8. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 230
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Autor netradičných malieb Jozef Fábry.

Legendárny hardrockový gitarista a spevák Paul Stanley z ešte legendárnejšej glam rockovej skupiny Kiss z USA by pri pohľade na pomaľované slovenské husacie pierko neveril vlastným očiam.


10 h
Štvornohí miláčikovia si užívajú prvé chvíľky na prekážkach v Parku pre psíkov.

V Parku Dominika Štubňu-Zámostského pribudlo v novembri množstvo šťastných psíkov a ich majiteľov.


11 h
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


22 h

Vďaka unikátnej liečbe môžete odstrániť nielen bolesti kĺbov, ale aj ich príčinu. Stovky slovenských pacientov hovoria o prekvapivých výsledkoch. Dlhoročné problémy s artrózou či osteoporózou sú preč.


1. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Osídlenie pochádza z mladšej doby kamennej.


2. dec

HIPEC sa využíva vtedy, keď zlyháva systémová liečba chemoterapiou.


2. dec

Slovensko je posledná krajina v rámci Európskej únie, ktorá používa papierové testy.


1. dec

Zadržané osoby skončili v policajnej cele.


2. dec

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: SAS THE BEST
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom
  3. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Biely Kameň
  4. Ľubomír Maretta: Melódia
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách
  6. Tomáš Vodvářka: Výročí soudružských poprav
  7. Anton Kovalčík: Ukrajina vs. Rusko, 1 - Hladomor.
  8. Matej Farkas: Lungo a citronáda
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 244 933
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 7 693
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 927
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 848
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 4 099
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 626
  7. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 328
  8. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 230
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu