Sobota, 27. november, 2021 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Vladimír Repčík: Ak by som sa niekedy mal do Trenčína vrátiť, tak by som s tým nemal problém

Trenčan a Bratislavčan zároveň. Svoje detstvo však prežil na Považí, kde sa s radosťou vracia užívať si oddych. Málokto vie, že tancoval vo folklórnom súbore Trenčan, s ktorým prvýkrát navštívil zahraničie. Patrí medzi osobnosti spoločenského života, no h

(Zdroj: archív V. R.)

ranie sa na celebritu mu nie je blízke. Po úspešných dvadsiatich rokoch v televízii sa dnes venuje Slovenskému rozhlasu. Táto práca má svoje špecifiká, ktoré ho neustále nútia k sebavzdelávaniu a každodennému pracovnému nasadeniu. Aj napriek tomu ostáva nohami pevne na zemi a nezabúda, odkiaľ pochádza.

Trenčín a Trenčania
Vzťah Vladimíra Repčíka k Trenčínu je veľmi pozitívny, pretože je to mesto, ktoré má podľa neho zvláštne kúzlo. „Možno je to v tom, že má uprostred mesta hrad, čo má máloktoré, nielen slovenské, ale aj európske mesto,“ hovorí. Podľa neho hrad vytvára pre mesto úžasnú neopakovateľnú atmosféru. Trenčín má veľmi hlbokú históriu a je to tam cítiť. „Nie je to len fráza. Stále je zachovaný nápis na trenčianskej skale ešte z čias Marka Aurélia. Možno ani nie náhodou si túto lokalitu Rimania vybrali. Okolité obce, ako napríklad Bošáca, Moravské Lieskové majú rovnako krásnu históriu a charakter. Je tu úžasné fluidum, ktoré je citeľné v celom tomto kraji,“ pokračuje.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa neho má Trenčín aj úžasných ľudí, ktorí toto mesto reprezentovali od nepamäti. Trenčín je veľmi známy svojím gymnáziom. „Spomínam na svoje gymnaziálne roky s úžasným rešpektom. Osemdesiat percent poznatkov, ktoré som tam získal, využívam dodnes,“ spomína Repčík. Učili tam podľa neho vynikajúci profesori, ako napríklad Kubala, Havran, Bičan a mnohí iní. „Všetko to boli ľudia, ktorí mi dali pre život veľmi veľa,“ netají. Svoje múdrosti vedeli podľa neho podať lepšie a krajšie ako nejakú socialistickú látku.
Charakter tej školy síce bol výchovno-vzdelávací ústav, no pedagógovia mali špecifický vzťah k vyučovaniu a vôbec pedagogike ako takej. „Napríklad naša ruštinárka, profesorka Zákrejsová, prezývaná Zemfíra, nám hovorievala, že nás bude učiť ruštinu len do roku 1917, pretože ona učí ruský jazyk a nie sovietsky zväz. Mala totiž odpor k tomu, aby do nás vlievala sovietske reálie,“ spomína s úsmevom. Celý tento vzdelávací proces mal vplyv na to, že gymnázium vychovalo zaujímavých ľudí, s ktorými sa dodnes stretáva v Bratislave. Sú medzi nimi aj mnohí takí, ktorí určovali a určujú vývoj tejto krajiny, najmä v mediálnej oblasti. „Či už to bol Ľubo Karásek, moja sestra Alena Heribanová, Ivan Krajíček, ktorý už bohužiaľ nie je medzi nami, či Eva Černá... Vašo Mika má rovnako veľmi blízky vzťah k Trenčínu. V mediálnej oblasti je niekoľko zvučných mien, ktoré fungovali, fungujú a verím, že budú fungovať aj v budúcnosti. Nepoznám na Slovensku iné mesto, ktoré by takým významným spôsobom zasiahlo do médií, bankovníctva, politiky, alebo priemyslu,“ hovorí s hrdosťou. Všetci, ktorí prišli do Bratislavy z iných miest, sa vraj snažili ostatných tromfnúť, pretože mali veľké ambície a drive. „Je fakt, že mnohí sa stali úspešnejšími ako práve rodáci z Bratislavy. Nie je to však pravidlo,“ dodáva.

Skryť Vypnúť reklamu

Trenčín a jeho zákutia
Trenčín Vladimír Repčík najintenzívnejšie zažíval od roku 1968, cez sedemdesiate a osemdesiate roky. „V tom období sme mali niekoľko dvorových partií. Medzi dvormi sme usporadúvali hokejové a futbalové turnaje. Fungovali sme v dvadsaťčlenných partiách. Neskôr, keď už som chodil na gymnázium, tak sme mali obľúbené krčmy,“ opisuje. Krčma u Jakuba bola pre mladých vtedy číslo jeden. „Bola to drevená búda so záhradnými stoličkami a predávali tam skvelú čapovanú kofolu a hrubé slané tyčinky. Vždy na večer sme tam zapadli, vedeli sme, že tam určite stretneme všetkých kamarátov. Bola to taká naša stredoškolská krčmička. Prázdniny u Jakuba bývali oveľa intenzívnejšie a krajšie, ako kdekoľvek pri mori. Jakub mal svoju atmosféru, ktorú sme milovali. Tiež sme chodievali do jednej pivnice na námestí, kde robievali skvelý tatársky biftek. Neskôr, keď už som bol vysokoškolák, tak moja prvá cesta zo stanice smerovala na tatarák a víno.“ Jeho spomienky intenzívne smerujú aj k Trenčianskemu hradu. „Tu som prežíval prvé rande, s ktorými sa spájajú samozrejme príjemné spomienky,“ usmieva sa.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo mi v Bratislave najviac chýbalo
Vladimír Repčík patril ku generácii, ktorá sa po strednej škole opäť stretla v Bratislave. „Polovička gymnázia sa tam akosi prirodzene preklopila,“ hovorí. Znamenalo to pre neho, že si kus Trenčína priniesol so sebou. Spoločne si tak nachádzali v cudzom meste nový priestor. Návraty do Trenčína znamenali väčší oddych, adaptovanie sa na Bratislavu však bolo pre neho veľmi rýchle. „Všetky spomienky a vzťahy sme si pekne zabalené preniesli do Bratislavy,“ hovorí. „Skvelá kofola od Jakuba a slané tyčinky sa tam však preniesť nedali. To sú veci, s ktorými, keď by som sa stretol kdekoľvek na svete, tak sa mi vybaví Jakub,“ pokračuje.

Nástup do médií a pocit lokálpatriotizmu
Trenčianske gymnázium vybavilo svojich študentov veľkým sebavedomím. „Keď sme prišli do Bratislavy, nemali sme žiaden komplex,“ vysvetľuje Vladimír Repčík. Vďaka súboru Trenčan, v ktorom počas gymnaziálnych čias tancoval, bol na to obdobie veľmi scestovaný. „Aj napriek hlbokému socializmu sme s Trenčanom každý rok vycestovali do západnej Európy,“ spomína. Nástup do médií bol teda pre neho viac-menej prirodzený vývoj smerom, za ktorým išiel. Už počas vysokej škole pracoval v televízii, v redakcii vysielania pre deti a mládež. Priamy kontakt s vtedy najsilnejším a najpopulárnejším médiom bol pre vysokoškoláka výbornou školou, kde a ako začínať. Pocit lokálpatriotizmu prišiel akosi prirodzene, pretože mnohí ľudia práve z Trenčína v tejto oblasti pôsobili a navzájom si pomáhali. „Trenčiansky background cítim za sebou dodnes aj so všetkými jeho špecifikami,“ hovorí.

„Bývalý riaditeľ“ – prívlastok pravdivý i nepravdivý
Riaditeľovanie v najsledovanejšej televízii na Slovensku bolo pre neho skvelým pracovným obdobím. „Šesť rokov vedenia takéhoto mediálneho zázraku je pre mňa dodnes výborným pocitom,“ hovorí. Aj vďaka tomu, že odolával tlakom, intrigám z externého prostredia, uvedomoval si, že je to len preto, že televízia stúpa a je na vysokej úrovni. Strávil tu desať profesných rokov, ktoré sa už nikdy nezopakujú. Dnes pôsobí na manažérskom poste v topmanažmente Slovenského rozhlasu. Vďaka týmto dvom mediálnym svetom pociťuje nový rozlet a nové rozmery. „Táto inštitúcia je viac nakontaktovaná v európskom verejnoprávnom kontexte,“ vysvetľuje. Rozhlas je viac etablovaný v medzinárodnej štruktúre verejnoprávneho sveta. Narába s inými výrazovými prostriedkami ako televízia. Pre Vladimíra Repčíka je to po dvadsiatich rokoch strávených v televíznych štúdiách a strižniach nóvum. „Stále sa chcem venovať médiám a učiť sa nové veci,“ hovorí. Svet rádií je, ako sám priznáva, pre neho oblasťou, v ktorej mal ešte pred rokom veľkú medzeru. Tú začal intenzívne zapĺňať. Verejnoprávne médiá sú všeobecne odlišné od súkromných médií. Ich poslanie a rytmus je neporovnateľný s komerčným trhom. „Rozhlas som považoval za jedno z najlepšie utajených médií. Keď som doň nastúpil, tak to bol veľmi zamaskovaný a neviditeľný podnik, ktorý nikoho nedráždil, ani nikoho nevzrušoval. No ľudia musia o verejnoprávnom médiu vedieť, poznať jeho frekvencie, hlasy, programy. Takéto médium musí mať svoj objektívny názor, pretože beznázorovosť je horšia ako čo i len náznak zlého názoru a o to sa snažíme,“ povedal Vladimír Repčík.

Najčítanejšie na My Trenčín

Inzercia - Tlačové správy

  1. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  2. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom?
  3. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  4. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  5. Ani najlepšia mama nevie, čo sa deje v tele jej dieťatka
  6. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije?
  7. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model
  8. Dôchodkové sporenie s rešpektom k budúcnosti
  9. Firmám sa vyplatí poznať uhlíkovú stopu vlastných výrobkov
  10. Pomáhajú firmám zarábať viac. Polepšili si aj živnostníci
  1. Mačka, ktorá žerie ľudí, kakajúce polienko, pavúky na stromčeku
  2. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  3. Dopyt po bytoch stúpa, ponuka bytov sa neustále zmenšuje
  4. Tatranský buk je Stromom roka 2021
  5. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  6. BLACK FRIDAY: Nakupujte výhodne prírodné produkty
  7. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  8. Trojica prestížnych fotografov hovorí o svojich tajomstvách
  9. Spoločnosť v Lipt. Mikuláši dodáva námorný informačný systém
  10. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 27 500
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 9 514
  3. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 7 678
  4. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 4 565
  5. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 3 016
  6. Neapolu odpustíte chaos, decentné Sorrento je únikom do pohody 2 641
  7. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 2 611
  8. Obľúbená kozmetika, lieky a doplnky stravy so zľavou až 50% 2 352
  9. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 1 931
  10. TIP: Úspech zakódovaný v DNA? Potvrdil to zlatý hattrick 1 868

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Záhorák šecko skúr ví... Druhý veseuý dzíl
  2. Štefan Vidlár: Čovjeci bezcitňí
  3. Ján Marton: Schválená poľnohospodárska politika - európska totalita pred dverami.
  4. Anton Kovalčík: Postkoloniálna Teória.
  5. Otilia Horrocks: Omikron za dverami
  6. Tomáš Tenczer: Pár vecí, čo mať na pamäti, keď US akcie padajú o 1.000 bodov
  7. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku
  8. Igor Borišek: Island - časť 3. Geotermálne zóny
  1. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 118
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 7 551
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 6 713
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 415
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 787
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 4 975
  7. Monika Vojčíkova: Len vydržte dezoláti, len vydržte! 4 089
  8. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 3 964
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Valentína Sedileková: Komentujete vzhľad druhých ľudí? Ubližujete im viac, ako si uvedomujete
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Ťažké zranenia utrpelo pri nehodách vyše 50 ľudí.


TASR 15m
ilustračné foto

Vybrali sme ideálnu jedenástku V. ligy Sever.


a 2 ďalší 18 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Za november zomrelo v Nitre 23 pacientov.


23 h

Mnoho ľudí opustilo toto oddelenie, pretože nechceli opäť zažiť podobné situácie, ako v predošlých vlnách, hovorí primár Tomáš Šulík. V článku nájdete aj video a fotky z covidového ARO v trenčianskej nemocnici.


26. nov

Zrážku s osobným autom v piatok v skorých ranných hodinách v Prievidzi neprežila 55-ročná chodkyňa a jej pes.


TASR 23 h

Internetovú kampaň podporili aj známe osobnosti slovenskej alternatívnej hudby.


26. nov

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Záhorák šecko skúr ví... Druhý veseuý dzíl
  2. Štefan Vidlár: Čovjeci bezcitňí
  3. Ján Marton: Schválená poľnohospodárska politika - európska totalita pred dverami.
  4. Anton Kovalčík: Postkoloniálna Teória.
  5. Otilia Horrocks: Omikron za dverami
  6. Tomáš Tenczer: Pár vecí, čo mať na pamäti, keď US akcie padajú o 1.000 bodov
  7. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku
  8. Igor Borišek: Island - časť 3. Geotermálne zóny
  1. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 118
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 7 551
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 6 713
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 415
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 787
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 4 975
  7. Monika Vojčíkova: Len vydržte dezoláti, len vydržte! 4 089
  8. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 3 964
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Valentína Sedileková: Komentujete vzhľad druhých ľudí? Ubližujete im viac, ako si uvedomujete

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu