nikajú. „V každej dedine, kde žijú Slováci, som našiel zanedbané, neopravené, prázdne často už polorozpadnuté slovenské domy. Tieto ruiny sú z fotografického hľadiska veľmi krásne, hoci smutné,“ tvrdí fotograf. „Zastal v nich čas a je v nich čosi, čo nemá obdobu v slovenskej histórii na Dolnej zemi,“ vysvetlil. Tieto domy predstavujú podľa autora novú vývojovú etapu, ktorá v sebe nesie rané prvky zanikajúceho obdobia slovenskej kultúry v stavebníctve. „Nemyslím, že zanikne úplne všetko, ale napríklad dnes v Kovačici ťažko nájdeme viac ako desať domov, ktoré zo staviteľského hľadiska možno označiť za slovenské,“ tvrdí Miháľ, podľa ktorého sa pomaly nebudú slovenské dediny líšiť od ostatných v Európe. Slovenské domy vo Vojvodine zrúcala ľahostajnosť ich majiteľov, zostala po nich iba hŕba dreva, muriva a pôvodný nábytok. Po rokoch zanedbávania voda a vietor poškodili strechu a dom sa začal rozpadávať. „Na stenách predných izieb ruín bol často nalepený kalendár z Hlasu ľudu alebo evanjelický cirkevný kalendár z roku, kedy mal dom poslednýkrát svoju gazdinú,“ upresnil.
Výstava fotografií v priestoroch Artkina nemapuje všetky dediny, zatiaľ iba desať z nich. Niektoré domy majú viac ako sto rokov a len o málo z nich sa ich súčasní vlastníci starajú. „Neexistuje žiadna láska k tejto jedinečnej minulosti. Pomaly zaniká na domoch modrá patička oznamujúca celej komunite, že v dotyčnom dome žije Slovák,“ dodal.
Ondrej Miháľ sa narodil v obci Silbaš vo Vojvodine a od roku 1967 žije v Kanade. Špecializuje sa na informačné technológie, grafický design, fotografiu a žurnalistiku. V roku 1994 mal na Slovensku prvú samostatnú výstavu fotografií s názvom Horehronie mojimi očami. Od roku 1995 stojí na čele Centra kultúry a dedičstva kanadských Slovákov, ktoré založil.
Autor: ak
