Typickým príkladom alibistického nápisu je, keď správca (!) plážového kúpaliska umiestni na brehoch nápis „Kúpanie len na vlastné nebezpečenstvo”. Hoci len tak – medzi bratmi – kdesi by sa tam mal potuľovať aj plavčík. Plavcom je tabuľa nepotrebná a neplavci do hlbočiny nepolezú a skôr by sa im hodilo upozornenie: „Topenie len pre vlastné potešenie.” (Písomne ohlásené samovražedné úmysly sú vítané kvôli jednoduchšej štatistickej evidencii.) Za najužitočnejšie symboly považujem (absolútne úprimne) piktogramy. Povedia vám, kde máte uľaviť svojim telesným potrebám, dokonca poinformujú, kde páni a kde dámy. Prečiarknutá cigareta na benzínovom čerpadle je tiež jasná. Kto ju ignoruje môže sa odobrať na vesmírny let bez toho, aby NASA o veci vedela. Piktogramy sú takmer celosvetovo jednotné. Niektoré menej známe sú bizarné. V nórskom hlavnom meste majú piktogram, ktorý upozorňuje, že ak budete parkovať v noci na označenom mieste, auto vám odplaví príliv a odliv. Domáci o skutočnosti vedia, pre nich je informácia zbytočná a pre cudzincov je značka ťažšie zrozumiteľná. Dovoľujem si tvrdiť, že aspoň raz v živote sa počestný otec rodiny v mestskej časti Kolbotn potešil tým, že išiel manželke do kuchyne oznámiť: „Poď sa pozrieť, zasa odplavuje nejakého Nemca”. Nemcov tam akosi neľúbia, hoci Európa je už vraj jednotná. Nuž, ale v celej (Európe) nik nič netuší o našich národných nápisových špecialitách. Napríklad : „Záchod sa nesmie používať, pokiaľ je vlak v stanici”. Alebo: „Nedotýkajte sa na zem spadnutých drôtov!” Jasná správa. Tých, čo nespadli sa môžem dotýkať do sýtosti. Svetové prvenstvo držíme v nápisoch na obchodných zariadeniach a inštitúciách, ktoré sú z nejakých dôvodov dočasne uzatvorené, hoci je pracovná doba. Prídete do opravovne čohokoľvek a tam sa na dverách priamo skvie nápis: „Prídem hneď”. Ešte vražednejší je nápis: „Prídem o desať minút”, Lebo nikomu nie je jasné, kedy tých povestných desať minút začalo plynúť. Do národnej klasiky patrí popri Hviezdoslavovi a Kukučínovi aj nápis: „Som na pošte.” Ideálne je, ak nápis visí priamo na budove pošty. Mojím najobľúbenejším nápisom je „Z technických príčin zatvorené”. Technické príčiny sú rôzne. Napríklad vedúci predajne si dá ráno pahltne na lačno porciu segedínskeho gulášu a hneď po otvorení predajne musí z technických príčin utekať triatlonovým tempom do kadibudky a predajňu uzavrieť na nevyhnutnú dobu potrebnú na riadenú defekalizáciu. Potom sa mu do zipsovej predničky zasekne košeľa a na svete sú jasné technické problémy. Zatvoriť predajňu so zatvorenou predničkou nie je problém. Ale skúste otvoriť predajňu s otvorenou! V takomto prípade zachránia predajňu jedine technické príčiny a informácia na dverách. Technickým príčinami býva aj preberanie tovaru, úmrtie v rodine, prípadne včerajší flám. Za predošlého režimu viedol hitparádu práve nápis „Preberáme tovar“. V skutočnosti tam malo byť napísané Preberáme si tovar. Toto bude pre Jožka, toto pre Marienku, ani na švagra Fera netreba zabudnúť. Nuž a ten aušus, čo ostal, dáme do regálov, aby sa nepovedalo. Zo starých dobrých výhovoriek ostala už len „Inventúra“ a „Zatvorené z dôvodu školenia“. A čo keby sa na dverách obchodných a štátnych inštitúcií objavili konečne pravdivé nápisy?
Napríklad: „Neotravujte, pijeme kávu a fajčíme“ alebo „Páľte kade ľahšie máme vás na saláme a plat nám beží“ alebo „Zatvorené z dôvodu vyspávania opice“. Prípadne „Som na pive s chlapmi, čo mi na stavbu priviezli kradnutý betón“.
Nie som rybár, ale túžim nejakým spôsobom získať zlatú rybku. Vraj plní tri želania. Prvé už mám. Želám si aby sa všetky nápisy na dverách inštitúcií žijúcich z daní občanov zmenili v jednej jedinej sekunde na pravdivé. To by bolo srandy!
