bia archeológ Marián Samuel z Archeologického ústavu SAV v Nitre a privátna bádateľka Silvia Paulusová.
Rímskokatolícky kostolík vypínajúci sa nad obcou na návrší Čipčiny nepostavili husiti, ako sa pôvodne celé roky predpokladalo. „Tí skôr kostoly vypaľovali, ako stavali,“ uvádza archeológ Samuel. Po odkrytí zeminy a zo sond okolo základov našli stredoveké základy. Pôvodná stavba pozostávala z lode a svätyne, neskôr sa pristavila sakristia a lod. Na konci 16. alebo v priebehu 17. storočia pribudla veža. Ďalšie úpravy sú len menšieho charakteru. „Kostol má minimálne dve stredoveké fázy a v rámci regiónu to významne posúva naše predstavy o jeho histórii. Okolité dedinky majú mladšie kostoly,“ uvádza Samuel. Hoci je prvá písomná zmienka o obci už z roku 1392, kostol sa spomína až v dobových dokumentoch zo 16. storočia. „Aj keď chýbajú pramene, kto kostol staval a nespomína sa v určitých obdobiach možno aj preto, že bol zničený, poškodený to neznamená, že nestál. Výskum nám potvrdil, že v literatúre uvádzaný rok výstavby 1595 treba posunúť o vyše 200 rokov,“ vysvetľuje archeológ. Použitý materiál základov i dispozícia architektúry sú dokladom datovania jeho vzniku do 14. storočia. „Kuriozitou je mimoriadne nepravidelný pôdorys svätyne,“ hovorí Samuel. „Asi tí majstri, čo ho stavali neboli celkom prvotriedni,“ žartuje vedec.
Sondy v okolí kostolíka potvrdili, že tu bolo pohrebisko. Pri základoch kostolíka odkryli štyri hroby. „Keby sme kopali o meter ďalej, našli by sme ďalšie. Nie je to nič neobvyklé, veď okolo kostola sa takmer 700 rokov pochovávalo, najväčšia koncentrácia hrobov je okolo svätyne.“
Hroby neobsahujú žiadne datovacie predmety, nenachádzajú sa v nich mince, šperky a súčasti odevov. „Je to charakteristické pre stredoveké pochovávanie,“ vysvetľuje Samuel. Podľa dobového úzusu sa už nesmeli vkladať do hrobov predmety. Cirkev to hodnotila ako pohanský prežitok. Vedľa kostola vykopali aj kostnicu. Jamu s kosťami preskúmali do hĺbky jeden a pol metra a ešte nenarazili na dno.
Počas storočí sa menil čiastočne aj interiér kostola. Pôvodné línie dnes už zamurovaných okien ho datujú do obdobia gotiky. Zaujímavosťou je vstupný drevený pravdepodobne neskorogotický portál z 15. storočia. Výskum Silvie Paulusovej odhalil aj zvyšky renesančnej výmaľby na strope, pri oknách v gotickom portáli. Boli iba zalíčené, nie premaľované, takže je šanca, že sa dajú obnoviť. Prestavby zasiahli aj podlahu, ktorá sa oproti pôvodnej, tvorenej ušľapaným pieskom, zdvihla o pol metra. Poslednou úpravou sa položila tehlová podlaha. Tehly nesú znak výrobcu šľachtického rodu Erdödiovcov, ktorí vlastnili panstvo a prevádzkovali tehelňu.
Kostol slúži obyvateľom Krajného a okolia dodnes. Aj keď bol katolícky, v období protestantizmu ho užívali evanjelici, ktorí si potom v 18. storočí postavili tolerančný kostol kúsok vedľa. „V minulosti platilo, aký bol pán, také bolo náboženstvo,“ skonštatoval Samuel. Podľa správcu farnosti Ireneja Ciutti sa tu aj počas prestavby a výskumov konajú bohoslužby. Archeologické nálezy správcu prekvapili, aj keď viaceré prvky, napríklad lomené oblúky poukazovali na neskorogotický stavebný štýl a nasvedčovali, že je starší. „Ale že až o dvesto rokov, to sme netušili. Archeologický a stavebnohistorický výskum sa mohol uskutočniť vďaka nenávratnej dotácii vo výške stotisíc korún z ministerstva kultúry.