„Celý projekt sa po vlaňajšom rozbehu zastavil, kvôli financiám. Náklady na vybudovanie hniezda s kompletným zariadením vychádzajú okolo milióna. Na túto investíciu momentálne nemáme,“ informoval riaditeľ nemocnice Martin Chren. Myšlienku zriadenia hniezda záchrany však pokladá za prospešnú a verí, že sa situácia zlepší už v priebehu tohto roka aj vďaka sponzorom. „Som za to, aby sa hniezdo záchrany v našej nemocnici vybudovalo,“ dodal Chren. Prisľúbil, že problematike zriadenia hniezda záchrany sa budú určite do konca roka venovať spolu s primármi detského a novorodeneckého oddelenia. Hovorca mesta Tibor Hlobeň potvrdil informácie riaditeľa nemocnice Martina Chrena: „O zriadení hniezda záchrany diskutujeme s fakultnou nemocnicou.“ Podľy Hlobeňa dvestotisícová dotácia od mesta nebola účelovo viazaná na hniezdo záchrany. „Nemocnica ju použila na nákup potrebného medicínského vybavenia,“ upresnil Hlobeň.
„Je škoda, že hniezdo záchrany nebolo v Trenčíne doposiaľ vybudované. Nedávno boli vytvorené tri ďalšie hniezda na Slovensku. To, či bude tento projekt nakoniec v Trenčíne zrealizovaný, je v kompetencii riaditeľa nemocnice. Nemám jednoznačnú odpoveď, či hniezdo bude alebo nebude,“ uviedla primárka novorodeneckého oddelenia Erika Oríšková.
Proti vybudovaniu hniezda záchrany je primár detského oddelenia Pavol Šimurka. Ako sám tvrdí, mnohí ľudia ho za to odsudzovali a označovali za bezcitného. „Moje stanovisko ako krajského odborníka pre pediatriu Trenčianskeho kraja k problematike hniezd záchrany vychádza z názoru odbornej pediatrickej spoločnosti, odboru sociálnej pediatrie. Budovanie hniezd záchrany - nie je v súlade s legislatívou a vytvára podporu nekvalifikovane vedeného pôrodu a skorého popôrodného obdobia, kde je vysoké riziko ohrozenia novorodenca. Je možné, že touto aktivitou dochádza k trestnému činu opustenia dieťaťa matkou.“ Šimurka upozorňuje, že v ostatných rokoch je u nás kvalitne zabezpečený, legislatívne aj organizačne, utajený pôrod, ktorý nemá uvedené riziká. „Je potrebné jednoznačne podporovať legálne riešenie problematiky a nevytvárať populistické aktivity, ktoré paradoxne môžu ohrozeným deťom uškodiť,“ vysvetlil primár Šimurka.
Podľa Anny Ghannamovej práve v Trenčíne vzišla iniciatíva na vytvorenie hniezda záchrany zo strany mesta ešte pred rokom a pol. „Oslovili ma, že dajú na projekt peniaze. Keď som získala ďalšiu finančnú čiastku, aby sme to mohli doplniť, tak problém bol v trenčianskej nemocnici, kde s vybudovaním hniezda nesúhlasil jeden z pediatrov,“ vysvetlila Ghannamová. Po obnovení rokovania chceli v OZ Šanca pre nechcených zaradiť Trenčín medzi tri posledné miesta. „Peniaze mesta však už boli v nemocnici. Mňa ale nikto z trenčianskej nemocnice nekontaktoval,“ uviedla Ghannamová, ktorá predpokladá, že asi nebola ochota. Preto sa sama zaujímala v Meste, ako riešenie postúpilo. „Dozvedela som sa, že nemocnica peniaze dostala, ale tam už som nevolala. Nebudem nikomu robiť policajta a zisťovať, čo oni spravili s peniazmi, ktoré od mesta dostali na hniezdo a nevybudovali ho,“ uviedla Ghannamová.
Prvé hniezda záchrany na Slovensku vznikli v decembri v roku 2004 podľa vzoru okolitých krajín Verejné inkubátory v nemocniciach v Bratislave, Žiline a Prešove boli k dispozícii matkám, ktoré si po pôrode nechceli nechať svoje dieťa. Deti z verejných inkubátorov idú najprv do dojčenských ústavov a neskôr budú ponúknuté na adopciu. Cieľom celého projektu je chrániť nechcených novorodencov. K prvým trom hniezdam postupne pribudlo na Slovensku ďalších sedem. „Mestá, v ktorých budú hniezda záchrany vybudované, sa vyberajú podľa toho, aby boli proporčne zastúpené na celom území Slovenska, podľa ochoty nemocníc a tiež sa prihliada na názor sponzora. Je to naozaj súbor rôznych kritérií a faktorov,“ vysvetlila Anna Ghannamová z občianskeho združenia Šanca pre nechcených.
