o riešili jednoduchšie. Na každú demonštráciu nabehli s metrovými obuškami príslušníci, vyšantili sa do sýtosti a účastníci si potom potajmo lízali modré chrbtové klobásy kdesi na záhumienku. Takže keď na mňa nohsledi Ministerstva vnútra budú hádzať počas povolenej demonštrácie slzotvorné granáty, nesmiem si dať na tvár mokrú vreckovku, lebo sa dopustím minimálne priestupku. Udusím sa za „štátne“, ale legálne. S mimoriadne demokratickým návrhom prišiel poslanec Smeru. Navrhol, aby sa demonštrácie mohli konať nie sto metrov od budovy parlamentu, ale len päťdesiat. Vraj, aby poslanci počuli Vox populi, vox dei, čiže hlas ľudu, hlas boží. Akosi zabudol poznamenať, že tváre sa na policajné video omnoho lepšie snímajú zo vzdialenosti päťdesiat metrov ako zo sto metrov. Okrem toho trafiť parlamentnú budovu kameňom zo vzdialenosti sto metrov je takmer nemožné, zo vzdialenosti päťdesiat metrov to už zvládne tretina mužskej populácie. A keď padne nejaký kameň do okna, hneď je dôvod na nasadenie neadekvátnych opatrení. V rozširovaní zákazu rúšok na demonštráciach je nutné dôrazne pokračovať. Napríklad u hasičov. Nemali by mať dýchacie masky. Veď ja ako občan chcem podľa ústavy vedieť, kto mi to vlastne hasí horiaci dom?! Čo ak je to nejaký vagabund prezlečený za hasiča, ktorý sa už nevie dočkať mojich úspor v spálni pod uterákmi? Alebo takí chirurgovia. Režú ma do zadku polomäsiarskými nástrojmi, aby mi vybrali hemoroidy a ja ani neviem, o koho ide! To skončilo mládenci. Zelené rúšky dolu! Chcem vám vidieť do ksichtu ako demonštrantom Robko motorkár. Ďalší geniálny brept (vraj po slovensky brpt) vypotil priamo premiér. Vraj by bol najradšej, keby na Slovensku bola len jedna politická strana. Určite myslel SMK, lebo on je skromný a božechráň by myslel tú svoju. Potom treba už len obnoviť štvrtý článok Ústavy Československej socialistickej republiky, v ktorom sa hovorí. „Komunistická strana Československa je nemennou a jedinou vedúcou silou spoločnosti v oblasti organizačnej, hospodárskej a kultúrnej... (atď). Stačí vymeniť meno jedinej strany a článok štyri môže znova fungovať. Ale podivnosti sa dejú aj u susedov. Česká KDÚ – ČSL navrhla do senátu úplný unikát. Vraj rodičia by mali mať právo vo voľbách hlasovať aj v mene svojich neplnoletých detí. No bomba kšeft! A to navrhne strana na hranici zvoliteľnosti, ktorá nemá akurát srdečný vzťah k Rómom. Ak im zákon, ktorý sami navrhli, prejde, tak ich Rómovia vo voľbách prevalcujú ako parný valec tabatierku v nezabudnuteľnom filme Jana Wericha. Ani Poliaci nezaostávajú. Navrhli maturitu z náboženstva. Už ten nápad je absurdný, veď ani za dôb najtemnejšieho červeného temna nik nenavrhol maturitu z marxizmu. Vrcholom návrhu je, že maturita by mala mať teoretickú a praktickú časť. Teoretickú ešte ako tak chápem. Nejaké tie motlitby, znalosť hierarchie cirkvi, či Starého a Nového zákona. To by ešte šlo. Ale praktická časť? Možno skúška z kľačania alebo srdcervúceho spínania rúk k nebesiam. Predpokladám, že všetky tieto brilantné nápady sa dajú odôvodniť mimoriadne vysokými teplotami a dajú sa zvaliť na úpal.
A že vraj uhorková sezóna.
