lovenského futbalového zväzu je 25-ročný Peter MARÁZ z Nového Mesta nad Váhom, ktorý ešte v uplynulej sezóne bol rozhodcom Oblastného futbalového zväzu v Trenčíne.
DESAŤ ROKOV HRÁČOM NOVEJ VSI
S futbalom začínal ako sedemročný, keď obliekal dres Novej Vsi nad Váhom.
Za tento klub hrával za žiakov i za dorastencov. Ako sedemnásťročný, bol aj v A-tíme mužov, ktorí vtedy pôsobili v II. triede.
Práve v tomto období sa v Novej Vsi formovalo nové mužstvo, kde prišli veľmi kvalitní hráči. Sám vycítil, že v novom vyspelejšom mužstve sotva dostane príležitosť a preto reálne zvažoval, čo a ako ďalej vo futbale, ktorý mu prirástol k srdcu. Svojú lásku a vernosť ku klubovým farbám v Novej Vsi preukázal tak, že desať rokov obliekal dres tejto TJ.
S FUTBALISTU - ROZHODCA
Nakoľko z futbalovej scény sa jednoducho nechcel vytratiť, tak na základe vlastnej vôle sa rozhodol spoznať svoj koníček - futbal aj z inej - rozhodcovskej strany, čo bole preňho veľkou výzvou. Po absolvovaní skúšok - v lete roku 2000 - vstúpil na zelený trávnik už ako rozhodca, ale po roku musel nastúpiť na vojenskú službu do Martina. Tam sa však k rozhodovaniu kvôli povinnostiam vôbec nedostal, nakoľko bol iba bežným vojakom.
PO NÁVRATE Z VOJNY OPäŤ NA TRÁVNIK
Po ročnom rozhodcovskom „výpadku“ chcel v tejto záľube opäť naplno pokračovať, ale musel znovu absolvovať predpísané skúšky. Hneď po svojom návrate do civilu - v lete 2001 - stačil ešte odpískať jesennú časť v súťažiach ObFZ. Počas zimnej prestávky absolvoval ďalšie skúšky a postúpil do majstrovstiev oblasti.
PREMIÉRA V LUBINE KOPANICIACH
Prvý zápas absolvoval ako čiarový arbiter v stretnutí Lubina kopanice - Vrbovce (dorast+muži). S jeho nováčikovským výkonom vyslovili viacerí spokojnosť, s jedlom rástla chuť, túžil dosiahnúť ešte viac. Ako hlavný mal premiéru o mesiac neskoršie v stretnutí Brunovce - Trenč. Bohuslavice (0:8), kde pískal úplne sám. Hneď v tomto prvom zápase ukázal hráčom s prehľadom starého harcovníka dve červené karty (1:1). Že sa stal futbalovým arbitrom, tak to nikdy neoľutoval, hoci začiatky boli také, že neraz chcel s tým neraz skončiť, ale cítil podporu ľudí a nechcel ich sklamať.
ZA ŠESŤ ROKOV VYŠE DVESTO STRETNUTÍ
Hoci si nerobí evidenciu odpískaných stretnutí, tak preto ani nepozná presné číslo. Podľa jeho odhadov, za šesť rokov čo aktívne píska (5 rokov II.- III. tr. - rok v MO) rozhodoval vyše dvesto futbalových zápolení.
MO - SLABÁ ÚROVEŇ
Keď začínal pískať zápasy v MO - v roku 2002, tak to malo ešte akú-takú úroveň, preto sa na to-ktoré meranie síl veľmi tešil. Niektoré stretnutia v súčasnosti však nie sú hodne ani druhej triedy. Mnohé zápolenia v MO mali slabšiu úroveň.
BEZ INZULTÁCIE
Hoci na konte má už spomínaných vyše dvesto stretnutí, ani raz nebol ešte inzultovaný. Spočiatku dosť často rozdával červené karty, keď však hráči zistili, s kým majú tú česť, tak už boli oveľa opatrnejší a dávali si pozor.
VZOROM JE KAŽDÝ ROZHODCA, S KTORÝM...
Podľa jeho vyjadrenia je preňho vzorom každý rozhodca, s ktorým si hráči a funkcionári po skončení zápasu podajú ruky a poďakujú za odvedený výkon. Konkrétne nemá žiadný vzor, ide svojou cestičkou k vyšším métam.
POSTUP NA TRETÍ POKUS
Rovnako ako jeho kolegovi J. Opatovskému - tak aj jemu sa postup do piatej ligy podaril na tretí pokus. V prvom prípade nebol dostatočne fyzický pripravený, navyše sa mu zdalo, že je ešte priskoro postúpiť a rozhodol sa radšej vyzrieť v MO. Po roku prišla druhá príležitosť, ale zasa nesplnil fyzický limit. Bol si dobre vedomí, že práve v uplynulom súťažnom ročníku mal svojú poslednú príležitosť, preto všetko vsadil na jednu kartu.
Dá sa povedať, že ju využil, nakoľko všetko - čo bolo treba absolvoval. Samozrejme, že na pôsobenie vo vyššej súťaži sa zodpovedne pripravuje, hoci pracuje v trojsmennej prevádzke, nezabúda ani na pravidelne tréningy a vzdelávaní sa v pravidlách a pod.
NA ČO RÁD A NERÁD SPOMÍNA?
Jeho najobľúbenejším stretnutím bol zápas Ľuborča - Dolná Poruba, kde v 20. min domáci prehrávali už 0:3, zázrakom do polčasu vyrovnali na 3:3 a potom obrátili stav na konečných 5:3. Na tento duel rád spomína, nakoľko spokojnosť bola na oboch stranách.
Veľmi nerád spomína na duel Horná Súča - Nová Ves n/V. Zápas sa hral v pohode, ale horšie to už bolo po stretnutí. Po záverečnom hvizde - za protesty hostí ukázal červenú kartu hráčovi Novej Vsi. Zo zápasu odchádzal s najhoršími pocitmi, uvedomil si, že urážku mal radšej prepočuť, veď práve v Novej Vsi prežil svoje najkrajšie futbalové časy.
OHRADY - HORNÁ PÔTON
V krajskej súťaži piatej lige ZsFZ bude mal premiéru ako asistent rozhodcu (čiarový) počas minulého víkendu v stretnutí Ohrady - Horná Pôton.
PALACINKY A REZANÉ PIVO
Medzi obľúbené jedlá P. Maráza rozhodne patria palacinky a rezané pivečko. Práve na tomto si dokáže pochutiť a uspokojiť telo.
BEZ RITUÁLU
Nemá zatiaľ žiadný predzápasový rituál, ale dôraz kladie predovšetkým na dodržanie životosprávy v jeden deň stretnutím. V deň zápasu ide každé ráno do kostola, potom sa zasa pozrieť na žiakov, alebo si oddýchne pri dobrej hudbe (skupina Elán).
CIEĽ
Nie je žiadným tajomstvom, že jeho cieľom je dostať sa čo najvyššie. Snaží sa nemať „veľké oči“, chce sa držať pri zemi, od zápasu k zápasu túži získať kredit kvality. Keď sa mu niekedy naskytne príležitosť postúpiť vyššie, tak je pripravený urobiť pre to maximum.
ŠPORTOVÁ RODINKA
Brat Pavol už niekoľko sezón hráva za Novú Ves n/V. (teraz prestúpil do Častkoviec), v uplynulom ročníku MO obsadil v súťaži strelcov - o Pohár Trenčianskych novín 2. miesto, keď zaznamenal 26 gólov. V minulosti hral futbal aj jeho otec - čiže možno hovoriť o takej športovej rodinke.
Za pomoc, podporu a vôbec úspechy ktoré dosiahol ako rozhodca, chce poďakovať okrem iných predovšetkým svojmu ujovi - Stanislavovi Kirkovi.
