eronika Pavlíková z Topoľčian. Po týždňovej dovolenke v Chorvátsku však na ňu v psom hoteli čakal iba jeden z nich.
Chocholná-Velčice - Po prehliadnutí internetovej stránky sa rozhodla Veronika umiestniť svojich dvoch pudlíkov Bašku a Molly do výcvikovej školy pre psov v Chocholnej-Velčiciach pri Trenčíne. Chcela mať istotu, že počas jej dovolenky bude o pudlíkov čo najlepšie postarané. Minulý rok rodina využila služby hotela pre psov pri Galante, no ten je momentálne v prestavbe. Bašku a jej dvojročné šteňa Molly priniesla teda do zariadenia v Chocholnej deň pred odchodom na dovolenku spoločne s potvrdením o zdravotnom stave a očkovaní, hračkami, konzervami, granulami a miskami. „Hneď po príchode nás trošku zaskočilo, že veľké a malé psy boli pohromade a brána do dvora bola síce zatvorená, ale nie zamknutá,“ spomína.
V sobotu pri návrate domov z dovolenky volala Veronika Pavlíková do výcvikovej školy, aby jej pripravili psíkov, že si ich asi o hodinku príde vyzdvihnúť. „Majiteľ Ružička mi do telefónu povedal, že psíkovia sú pripravení, akoby sa nič nestalo,“ rozhorčuje sa Veronika. „Vtedy dobre vedel, že nie je všetko v poriadku,“ pokračuje. Keď si prišla Veronika po psíkov, zhrozila sa. „Zbadala som Bašku, ako sedí celá vystrašená, ušká má sklopené. Inokedy, keď nás vidí, hneď začne štekať a vrtieť chvostíkom. A teraz nič. Ešte skôr, ako sme sa stihli spýtať na Molly, Ružička nám oznámil, že ho to veľmi mrzí, ale jeden pudlík im v stredu ušiel a stále ho nenašli. Zostali sme ako obarení a hneď sme sa aj so sestrami rozplakali,“ spomína na smutnú chvíľu Veronika. Hneď ako sa z neuveriteľnej správy spamätali, začali Molly hľadať. Na druhý deň dali do obecného rozhlasu v Chocholnej vyhlásiť, že sa stratil čierny pudlík, Veronika pripravila plagáty a rozvesovala ich po okolí. „Obvolala som niekoľko novín, televízie, aby uverejnili inzerát o zmiznutí Molly. Požiadali veterinárov v okolí, aby ma informovali, keby k nim niekto psíka doniesol.“
Pavlíkovci psíka každý víkend hľadali po priľahlých dedinách a dozvedeli aj veci, ktoré ich prekvapili. Vraj z hotela utekajú psy pravidelne a späť ich tam nosia ľudia aj z okolitých dedín. Počuli aj verziu, že neušiel jeden psík, ale dvaja, pričom toho druhého zrazilo auto. Veronika si dokonca na internetovej stránke, kde svoj príbeh vyrozprávala, v diskusii k článku prečítala. „Ľudia moji. Mám kamarátku z Chocholnej a očitého svedka. Že vraj psov utieklo niekoľko, vrátane ich vlastného psa. Keďže v blízkosti je železničná trať, tak psy vybehli na ňu. Za chvíľu išiel vlak a pani, čo sa o psov stará, o chvíľu šla s vrecom ku koľajám a niesla ho plné späť. Niektorého z nich zrazil vlak.“ Veronika získala kontakt na očitú svedkyňu, no tá je momentálne na dovolenke, takže zostáva stále v neistote.
Martina Rúžičková nechápe, ako psy z pozemku mohli ujsť, no popiera, že by niektorému z nich niečo stalo. „Sú v byte, na dvore sa venčia,“ vysvetlila. Oplotený pozemok museli psy podľa nej preliezť alebo preskočiť. Psí hotel v Dubnici nad Váhom prevádzkuje Viliam Jaroš. Tvrdí, že útek psov u nich nepripadá do úvahy. „Hotelové psy sú zabezpečené tromi bránami a majú špeciálny výbeh,“ tvrdí. Takéto psy nechodia von. „Je to veľké riziko a nestojí to za to, aby sa niečo prihodilo,“ vysvetlil.
„Je nám to veľmi ľúto. Doteraz sa nám nič podobné nikdy nestalo. Brána býva zatvorená, takže psíkovia nemajú kadiaľ ujsť. Nehovorím, že nám sem-tam nejaké psy nevybehnú na ulicu. Keď ich okríknem, tak sa vrátia. To sa stalo aj v tomto prípade. Vybehli nám dvaja pudlíci. Bašku sme chytili a dali do ohrady. Druhá však ušla. Problém bol v tom, že nereagovala na svoje meno. Samozrejme, že sme ju hneď začali hľadať a stále ju hľadáme. Vyhlasovali sme to aj ampliónom z auta. Majiteľov sme nekontaktovali hneď, ako sa stratila, pretože sme vedeli, že sú na dovolenke v zahraničí, a aj tak by s tým nič neurobili,“ zaujala stanovisko majiteľka výcvikovej školy. „Mali nám povedať, že sa stratila. Máme v okolí veľa známych, mohli ju ísť okamžite hľadať,“ zazlieva Ružičkovej Veronika.
Pátranie po Molly je i napriek zapojenia televízie a internetu zatiaľ bezvýsledné. Do inzerátov v novinách dali Pavlíkovci už viac ako pätnásť tisíc. „Všade po okolí sme vylepili plagáty s kontaktom na nás, no neozval sa nám nik i napriek dvadsaťtisícovej odmene,“ smutne konštatuje Veronika, ktorá začína veriť, že na katastrofických scenároch o usmrtení jedného zo psov niečo je. „Nechce sa mi veriť, že by kvôli peniazom niekto neudal suseda, že má doma cudzieho psa.“ Dvojročný päťkilový psík by podľa majiteľky neutekal niekam do húštiny, ale šiel by za prvým človekom, preto je také neuveriteľné, že sa počas dvoch týždňov nepodarilo nájsť žiadnu stopu.
V zmluve o ubytovaní psa je podľa Ružičkovej uvedené, že v prípade straty bude majiteľ odškodnený primeranou hodnotou psa. Hodnotu pudlíčky vraj stanoví odborník pomocou znaleckého posudku na základe obstarávacej ceny psa, pretože úhradu škody si musia dať majitelia výcvikovej školy do nákladov. „Každý pes je iný. Iné je keď vám dá človek interšampióna, ktorého cena je stošesťdesiat tisíc a iné, keď ide o pudla bez papierov,“ vysvetlila. Podľa jej slov žiada majiteľka psa ako náhradu za jeho stratu tridsať tisíc, čo ale Veronika odmieta. „Nechcem náhradu, chcem vedieť pravdu. Ak bola v tom vreci Molly, chcem, aby ju vykopali a vrátili nám,“ vraví dievča, pre ktoré má jej pes nevyčísliteľnú citovú hodnotu. „To nie je len pes bez papierov, to je moja Molly.“
Nech už je pravda akákoľvek, Veronika Pavlíková sa nemieni vzdať a najala si už právničku. „Mohlo sa to všetko vyriešiť, keby povedali pravdu, ale nechcú sa s nami rozprávať.“ Aj keď výcviková škola trvá na tom, že z ich pozemku ušli len dva psy a žiaden z nich nezahynul pod kolesami vlaku, ponuka ubytovania psov z ich internetových stránok zo dňa na deň zmizla.
Martina Dušová, Andrea Koppiová
