Trenčín - Karol Androvič, architekt zaoberajúci sa historickou architektúrou a urbanizmomtvrdí, že je to možné. Lokalizuje aj miesto hrobu. „Podľa mojej hypotézy je sv. Metod pochovaný niekde hlboko pod podlahou v blízkosti oltára v rímsko- katolíckom kostole Narodenia Panny Márie v Trenčíne,“ tvrdí. K tomuto presvedčeniu ho vedie nález ojedinelej cirkevnej pamiatky byzantského baptistéria, ktorého stopy sa našli pri objave rotundy z 9. storočia na hrade. Baptistériá boli miestom najdôležitejšieho obradu šíriaceho sa kresťanstva – vysluhovania sviatosti svätého krstu. Vodná nádrž bola miestom krstu a nachádzala sa v strede kruhového alebo štvorcového baptistéria. Bývali zvyčajne umiestnené pred vchodom do významnej baziliky.
Rotundu objavili počas výskumu v rokoch 1972 – 1975. Dlhé roky bola zakrytá drevenou podlahou. Až od roku 1997 sa začali robiť konzervačné práce. Androvič upozorňuje na ojedinelý štvorlístkový pôdorys, čím sa rotunda odlišuje od doteraz známych stavieb na Slovensku. Reštaurátor Albín Okša pri sprístupnení rotundy pred rokom konštatoval, že na presné datovanie objektu je potrebný architektonický výskum. „Je opodstatnené datovať rotundu do 9. storočia, pretože sa v okolí hradu i v meste z tohto obdobia našli sídliská a kostrové hroby. Trenčín bol už v období Veľkej Moravy dôležitým strediskom na Považí a priamo na území hradu sú archeologické nálezy z tohto obdobia,“ uvádza Androvič. Teóriu datovania vzniku rotundy do 9. storočia podporuje aj podobný pôdorys ranokresťanského baptistéria v moravských Mikulčiciach.
Po zániku Veľkomoravskej ríše sa vytvárali nové komitáty, podľa existujúcich žúp ešte z veľkomoravského obdobia. Ich centrami boli aj hrady. Na trenčianskom skalnatom kopci bol vystavaný komitátny hrad ako centrum Trenčianskeho komitátu. Podľa Androviča sa dá predpokladať, že pri výstavbe hradu z priestorových dôvodov došlo k zbúraniu baziliky a k premiestneniu chrámu na návršie nad mestom, ktoré sa nazýva dnes Mariánskym námestím „Pod hradnou vežou smerom k palácu kráľovnej Barbory je aj v dnešnej dobe dobre viditeľný umelý zásah do skalnatého brala, ktorý vznikol rozsiahlou úpravou terénu,“ upozorňuje Androvič.
Baptistérium malo stáť na svojom mieste s novou funkciou ako hradná kaplnka. Pri stavebných úpravách a terénnych úpravách horného hradu ho zbúrali. Pri archeologických výskumoch sa našlo v jeho okolí len veľmi málo hrobov z 11. storočia, vtedy už slúžilo ako hradná kaplnka.
Pôvodne hlavný mestský kostol stál na hradnom kopci a až neskôr bol premiestnený na Mariánsky vŕšok. Nachádzal sa pod úrovňou nivelety súčasného kostola a bol deštruovaný pravdepodobne na začiatku 14. storočia. Dnešný pôvodne gotický rímskokatolícky kostol postavili na pôvodnom pôdoryse v roku 1324. Po požiari v 16. storočí ho prestavali v renesančnom štýle.
Z hľadiska histórie zostáva nevyriešenou otázka, kde je pochovaný jeden z vierozvestcov Metod. Do úvahy pripadajú chrámy na moravskej strane, mestá Velehrad, Mikulčice, Znojmo, Staré Mesto pri Uherskom Hradišti, uvažuje sa aj o Devíne, Nitre a Trenčíne. Pápežská bula upozorňuje na súvislosť medzi správou byzantskej misie a nitrianskym biskupstvom. Androvič uvažuje, že sídlo arcibiskupa Metoda treba hľadať na mieste, ktoré zabezpečovalo rovnovážnu polohu oboch cirkevných centier. Podľa neho nález trenčianskeho baptistéria s logicky predpokladanou bazilikou v jeho blízkosti dáva predpoklad, že hľadaný „prestolný“ chrám stál v Trenčíne. Mesto tak vraj bolo oveľa dôležitejším centrom Veľkomoravskej ríše, ako sa doteraz uvádzalo.
Nález baptistéria ako stavanej krstiteľnice dokazuje svojim charakterom, že je objektom úzko spojený s východným byzantským obradom a tým jednoznačne ukazuje na pôsobenie misie slovanských vierozvestcov na dnešnom území.
Byzantské babtistériá stáli tradične pri bazilikách, ozdobnú baziliku treba hľadať aj na hornom hrade. Hradná veža má kamenné jadro, ktoré bolo dodatočne obmurované, pravdepodobne tam niekedy mohli byť zvyšky veže hľadanej baziliky. Pri neskorších terénnych úpravách a výstavbe komitátneho hradu došlo pravdepodobne nielen k premiestneniu baziliky na Mariánsky vŕšok, ale boli premiestnené aj pozostatky mŕtvych, pričom významnejšie boli uložené okolo oltára hlboko pod dnešným farským kostolom. Ostatné možno našli odpočinutie na mieste, kde dnes stojí gotický karner sv. Michala.
Trenčianske baptistérium malo v období šírenia kresťanstva v staroslovienskej reči pospolitého ľudu cyrilometodskými misionármi neobyčajný význam. V roku 2013 si pripomenieme 1150 rokov od začiatku misijného pôsobenia svätých Cyrila a Metoda na našom území.
Podľa historika trenčianskeho múzea Jaroslava Somra ide však len o domnienky, ktoré nemajú podporu vo výskume. „V prípade nálezu pri rotunde nemusí ísť o baptistérium, ale pravdepodobne o kostolík, ktorý tu pôvodne stál.“ S rotundou je spojený Barborin palác a jeden múr s vežou Matúšovho paláca. Robili sa tam výskumy, kopalo sa až na skalu a nič sa nenašlo, žiadna svetská stavba,“ hovorí Somr. Niekoľkoročný archeologický výskum na hrade je na senzačné objavy skúpy. „Hrad sa v stredoveku často prestavoval. Čo nový majiteľ, to ďalšia prestavba. Tým sa veľa dôkazov minulosti zničilo,“ uvádza historik. Argumentmi vyvracia aj Androvičovp tvrdenie o premiestnení baziliky na Mariánske námestie. Nedávny archeologický výskum, ktorý sa uskutočnil v okolí kostola kvôli rekonštrukcii nádvoria a odkanalizovania okolia kostola potvrdil, že najstarší základ v tejto lokalite je z rokov okolo 1320. „Čakáme ešte na výsledky expertízy kameňa, malty, ktoré nám spresnia letopočty,“ uvádza Somr. Archeológovia zistili, že na mieste súčasného stál starší a menší kostolík. Jeho základy sú umiestnené na skale, čo zase odporuje tvrdeniu Androviča, že tu bola premiestnená už v 11. storočí bazilika z hradu. „Pod jeho základmi už nič nie je.“
Kostol bol do súčasnej renesančnej podoby viackrát prestavovaný. Nálezy základov zo začiatku 14. storočia negujú tvrdenia, že na Mariánskom vŕšku bola hneď postavená trojloďová gotická bazilika. „Nemohla tu stáť ani hradná kaplnka,“ hovorí Somr. „Hrad bol samostatný a mesto až v gotike dostalo mestské práva, dovtedy tu bola osada.
Ako uviedla riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová, „boli by sme radi, keby sa potvrdil taký cenný objav ako Metodov hrob práve v Trenčíne“. Odborníci však za miesto uloženia Metodových pozostatkov označujú centrá na Morave, na Devíne. „Najnovším archeologickým objavom je Bojná, kde výskumy potvrdili, že 50 rokov pred príchodom Cyrila a Metoda tu boli kresťanské misie, ktoré prišli zo severu Talianska a expandovali na naše územia. Zanechali tu o tom doklady v podobe kresťanských plakiet.“
Z obdobia pôsobenia solúnskych bratov nie sú ani žiadne písomné dokumenty, v ktorých by bola zmienka o Metodovom pobyte v okolí vtedajšieho Trenčína. „Jeho žiaci napísali životopis, ale ani tam sa nezmieňuje, že by pôsobil v regióne.“ Za archeologicky zaujímavú však Somr považuje areál Skalky. „Je to významné miesto, tu treba upriamiť pozornosť a miesto podrobiť archeologickému výskumu. Ten je však finančne náročný.
Inak ako serióznym výskumom sa však nedajú odhaliť tajomstvá minulosti. „Archeológia je veda o vierohodnosti, keď niečo nemáme podložené, tak o tom netvrdíme a nefantazírujeme,“ konštatuje Somr. Archeológia však odhalí len fakty. „Keď sa odkryje osada, môžeme presne povedať, koho dom bol ktorý, datovať obdobie, podľa expertíz pomocných vied, ale nevidíme do duševna a vzťahov.“ Až tu sa môže popustiť uzda fantázie, ale to už nie je archeológia, ale historická beletria.
