nice Imrich Tóth však v plánovaných úpravách nevidí problém. „Je nevyhnutné urobiť poriadok v systéme nemocníc, no problematika sa mala najprv rozobrať v jednotlivých regiónoch a až potom urobiť záver,“ tvrdí. Zariadenie so 168 lôžkami získala v roku 2005 súkromná akciová spoločnosť, ktorá tu doteraz preinvestovala 32 miliónov a podľa riaditeľa dosahuje aj mierny zisk. Zoznam nemocníc, ktoré budú poisťovňami povinne zazmluvnené podľa riaditeľa neznamená, že ostatné nemocnice zmluvy nedostanú. „Ak budú nemocnice pracovať ekonomicky a kvalitne, nemajú poisťovne dôvod neuzavrieť s nimi zmluvy.“ I keď Tóth verí, že plánovaný proces môže skvalitniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pozerá sa naň skepticky a nedáva mu veľkú životnosť.
Druhou z nemocníc v regióne, s ktorými podľa ministerstva poisťovne nemusia uzavrieť zmluvy o výkonoch, je nemocnica v Novom Meste nad Váhom. Tá sa v roku 2002 transformovala na neziskovú organizáciu. Prvé informácie o jej neefektívnosti zazneli už v apríli a reakciou bola petičná listina, pod ktorú sa podpísalo 20 841 občanov. „Petíciu sme doručili na Úrad vlády, no viac ako dvadsaťtisíc podpisov im tam asi nič nehovorí,“ vysvetľuje si nezaradenie nemocnice do minimálnej siete predseda petičného výboru Alexander Koreň. Podľa riaditeľa novomestskej nemocnice Miroslava Šorfa dovtedy vyrábali stratu 10 miliónov ročne. Transformáciou a vyrovnaným hospodárením usporili finančné prostriedky a v súčasnosti môžu nakupovať kvalitnú liečebnú aj diagnostickú techniku a poskytovať kvalitnejšie služby. Nemocnica je lukratívna pre poisťovne, máme so všetkými podpísané zmluvy,“ tvrdí riaditeľ. Rozhodnutia pripisuje úradníkom, ktorí asi nikdy neboli v teréne. „Pochádzajú z dielne teoretikov a sú nekompetentné.“ Nemocnica s poliklinikou je spádovou pre 70-tisíc obyvateľov. V nemocnici pracuje 240 ľudí, z toho 56 lekárov a 88 zdravotných sestier.
