brazne. To som ešte netušil, čo ma čaká. Jednoduchý kadernícky úkon sa v sekundách premenil na nočnú moru a spravil mi zo života peklo peklovaté, Luciferom dôsledne vymyslené, A to celé len preto, že som sa rozhodol zúčastniť slávnostného otvorenia obchodno-zábavného centra. Jednu skľučujúcu životnú skúsenosť s otváraním iného nemenovaného centra už mám. Ale netušil som, že príde ďalšia. Hneď po príchode som (obutý vo svojich najlepších topánkach) stúpil do surového betónu. Ihneď som si uvedomil, že to nie je bohviečo, ale súčasne je to lepšie ako stúpiť do čerstvého kravského lajna vykadeného kdesi pod Poľanou, ktoré sa úplnou náhodou dostalo do obsahu národnej piesne. Vzápätí som sa potkol o „kýbeľ” zatvrdnutej sádry a veľa nechýbalo k vynútenej návšteve kubrianskeho zubného lekára Maroša Vé. Všade pobehovali vyfintené mažoretky znova v duchu Ľudmily Podjavorinskej. (Išla sova na tanec vyfintená veľmi, pratala sa poza pec, pratala sa dvermi.). Predvádzali naučené natriasacie akcie pripomínajúce oslavy prvého mája za pominutého režimu. V tom čase dva metre pod nimi chlapi v montérkach vytláčali z tuby lepidlo a lepili odpadávajúce obkladačky. Pri schodoch vypadla jedna malá lampa určená na osvetlenie v temných trenčianskych nebijúcich hodinách, tak ju napchali do žltej peny. Aj tak potom vypadla napriek snahe žltej peny udržať ju stoj čo stoj. Medzitým začal na pódiu pobehovať český spevák. Ku cti mu slúži, že spieval naživo, a nie z plejbeku. To už boli sediaci „víájpí“ hostia do sýtosti vypotení a komparz sa konečne dostal do vytúžených interiérov. Námornícky odetá exteriérka záhadne opäť zamilovaná do miestneho náhodne sa vyskytnuvšieho milionárika (Bože, to náhodné šťastie! No nekúp to!) trochu popobehovala po pódiu a národ takmer stratil súdnosť v rámci úplnej nesúdnosti, že máme na Slovensku konečne skúsenú námorníčku. Myslím, že je to pravda. Veď drahé lode strieda jedna radosť. A ponorky ešte viac. Potom sa všetci nahrnuli dovnútra. Na stoloch perlili moky a na galériach neporiadok prikrytý igelitmi. Zrejme ide o ďalšie národné hobby. Nič nedokončiť včas a kvalitne. Ale neporovnateľne kolosálnejšie trapasy sa udiali pri odovzdávaní tunelov Branisko, Sitina, či polovičných diaľničných profilov. Už dnes mešká príprava výstavby haly pre majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Do Národného divadla sa papaláši dostavili po nedokončenom parkovisku a zabahnenej ceste, hoci sa stavalo asi ako Babylonská veža a bolo možno aj také drahé. A to nám ešte niekto sľubuje diaľnicu po východnú hranicu do roku 2010. Zjem mosadznú drôtenú kefu (mosadz mi chutí viacej ako kovové štetiny), ak to dovtedy bude. V spotených nočných snoch sa modlím, aby nám Medzinárodný olympijský výbor nepridelil olympiádu. To by bol trapas úplne iného kalibru.
