Štyridsaťsedemročný Novomešťan Jozef Jurák je rekordér. Môže sa popýšiť najväčšou zbierkou kartičkových kalendárikov v Európe. Má ich neskutočných stodesaťtisíc z dvestotridsaťjeden štátov celej planéty! A ešte k tomu tridsaťtisíc na výmenu. Všetko vzorne zoradené vo fotoalbumoch podľa jednotlivých námetov. Originalita, jedinečnosť a netradičnosť sú hlavné dôvody, ktoré ho na tomto koníčku najviac lákajú.
Základným kameňom desať firemných kalendárikov
Impulzom na vznik rekordnej zbierky Jozefa Juráka bol darček v podobe desiatich kartičkových kalendárikov od tragicky zosnulého podnikateľa Miroslava Vidličku z jeho novomestskej firmy. „Mal som z nich veľkú radosť. Na základe jeho podnetu som sa rozhodol venovať tomuto koníčku. Písal som do firiem a ich propagačné kancelárie mi kalendáriky posielali. Ďalším zdrojom boli vodiči autobusov a „tirákov“, ktorí kalendáriky nosili zasunuté v slnečných clonách a ja som ich s nimi vymieňal,“ spomína majiteľ zbierky na rok 1990, v ktorom položil základy svojho „kalendárikového“ hobby.
Kartičkové kalendáriky sa onedlho dožijú sto rokov
História minikalendárov je naozaj bohatá. V čase po prvej svetovej vojne je s nimi spojený dokonca aj maliar Martin Benka. „Prvý kartičkový kalendár vznikol v roku 1916 a bol vydaný na korešpondenčnom lístku. Zaslúžili sa oň československé légie, ktoré bojovali v Rusku a boli zajaté na Sibíri. Tento exponát sa dnes už vôbec nedá zohnať,“ zasväcuje Jozef Jurák do dávnej minulosti. „Historickým rekordom mojej zbierky je kalendárik z USA pochádzajúci z roku 1946. Je na ňom zobrazená americká lokomotíva. Taká úžasná mašina u nás nebude jazdiť ani v roku tritisíc,“ smeje sa zberateľ.
Znázornených námetov sú tisíce. Hrady, zvieratá, jaskyne, hotely, šperky, mestá, politici, čerpacie stanice, autá, motorky, hudobné skupiny, zbrane, deti, hasiči, kozmonauti, bicykle, pneumatiky, ženy i erotika. Zaujímavé je, že v Austrálii sú hitom zvieratá. Naopak, v Brazílii sa vydávajú iba kalendáriky s kresťanskou a náboženskou tematikou. Slovenské sa im zjavne nevyrovnajú. Najvyhľadávanejšou témou v súčasnosti je erotika. Zohnať dychovú hudbu či folklór chce tiež riadnu dávku trpezlivosti.
Nepodarky sú najvzácnejšie
Podobne ako u filatelistov a poštových známok majú najväčšiu hodnotu kalendáriky s chybnou tlačou. Tlačiareň výrobu sfušuje, všetky takéto kalendáriky sa musia skartovať. „Mám zopár kúskov, o ktorých ani dotyčné firmy nevedeli, že vôbec vznikli. Tlačiareň im to radšej neoznámila a chybu hneď opravila. Za tie roky, čo sa tomuto koníčku venujem, som získal vo výrobniach dobré kontakty a dostanem sa už aj po tie najvzácnejšie chybné kúsky,“ prezrádza Jozef Jurák a ukazuje nepodarky, na ktorých chýbajú vytlačené mesiace, omylom sú napísané iné mená, vytlačené krivé riadky alebo zle namiešané farby. Majitelia firiem, pre ktoré boli tieto chybné tlače vyrobené, chcú častokrát tieto rarity získať. Majú smolu. Jozef Jurák je skutočný zberateľ a nikdy by sa ich nevzdal.
Nahá žena za tridsať!
Prírastky do zbierky sa dajú zohnať rôzne, aj osobnou i písomnou výmenou. Aktívne fungujú i zberateľské burzy, predaj i kúpa je súčasťou tejto doby. Zberatelia sa združujú do klubov a Jozef je členom klubov v Česku, Nemecku i v Južnej Amerike. „Vyhľadávam najmä kontakty s cudzincami, väčšinou cez internet. U nás je iba málo skutočných zberateľov. Veľa je šmelinárov,“ vysvetľuje európsky rekordér. Kalendáriky sa nemenia kus za kus, ale spôsobom námet za námet. Jedno zviera sa mení za dve autá. Kurz za vyzlečenú ženu je doslova šokujúci. Akt alebo erotický kalendárik sa mení v pomere 30:1! Tridsať kalendárikov za jedno porno. Raz darmo, ženy vládnu svetom. A v roku 1968 sa vydávali dokonca pohyblivé kalendáriky žien. Každý ju mal možnosť vyzliekať i obliekať. Podľa chuti stačilo meniť iba sklon obrázku v ruke. „Agentúr, ktoré tieto kalendáriky vydávajú, je veľmi málo. V Bratislave jedna, v Čechách o niečo viac. A sú dosť lakomé. Pošlú niečo raz za štyri roky. Maximálne päť kúskov krásavíc,“ dodáva so sklamaným úsmevom. Prírastky do zbierky získava Jozef aj od zberateľov z Paraguaya, USA, Brazílie, Argentíny, Poľska i Českej republiky. Chváli Čechov a kritizuje prístup Nemcov, ktorí svoje tromfy častokrát preceňujú.
Podpísaný kalendárik znásobuje svoju hodnotu…
Zobrazenými námetmi bývajú často známe osobnosti. Politici, speváci, hudobné skupiny, kozmonauti i spomínané pornohviezdy. „Ak svoj portrét podpíšu, získa kalendárik omnoho väčšiu hodnotu. Na veľtrhoch v Bratislave, Prahe i Budapešti sa dajú získať podpisy hviezd erotického biznisu. A najťažší problém som mal s našou speváčkou Jadrankou. Keď bola v Novom Meste nad Váhom na koncerte, tak mi pri jej ochrankároch pomohla iba moja mohutná postava,“ spomína zberateľ Jozef Jurák.
„Srdcová slabosť“ Jozefa Juráka
Každý zberateľ má v zbierke tie svoje „naj“ kúsky. Jozef Jurák je „zamilovaný“ do americkej lokomotívy z roku 1946, ale má aj svoje ďalšie perly: „V zbierke mám kalendárik pápeža Jána Pavla II. s osobným venovaním. Nechýba mi už ani exponát od jeho súčasného nástupcu - pápeža Benedikta XVI. Obrovskou raritou je i vyobrazená dvojdverová Škoda 120. Také autá sú na celom svete iba dve. A dostať ich na kalendárik bolo naozaj ťažké. Komu sa ich podarilo odfotiť, to musel byť káder. Jedna škodovka sa nachádza v múzeu v Mladej Boleslavi a druhá niekde v cudzine. Vážim si i ďalšie kalendáriky s podpismi. Napríklad hokejistu NHL Jágra. Veľmi ťažko som sa k nemu na zimnom štadióne v Piešťanoch predieral.“
Veľkou túžbou novomestského zberateľa je získať kalendáriky zo všetkých národných bánk celého sveta. Niektoré už vlastní. Z Japonska, Talianska, Rakúska, z Cookových ostrov i z okolitých štátov. Námetovo kompletná zbierka sa nazýva generálnou. Jozef Jurák už jednu takú má. Z každého štátu sveta má „pivný“ kalendárik. A aj v tomto smere je jediným Európanom vlastniacim takúto zaujímavú raritu. Kým ju však získal, natrápil sa neuveriteľných šesť rokov.
Papier nie je všetko!
Najtradičnejším formátom stále ostáva papier. Kalendáriky majú obvykle tvar vizitky s rozmermi 6,5 cm x 9 cm. V súčasnosti sú populárne aj otváracie i vo forme pohľadníc. Ale vyhotovujú sa nielen z kvalitného papiera. Vyrábajú sa aj na skle, porceláne, dreve, plastoch i kove. V zbierke Jozefa Juráka sú aj minikalendáriky na ceruzkách, večných perách, na hodinkových náramkoch. V Číne sa ručne maľujú kalendáriky na bambus. Získať sa dajú iba pri oficiálnych návštevách Čínskej republiky. „Ja taký mám,“ hrdí sa zberateľ, prezerajúc albumy, v ktorých sú aj telefónne karty so zobrazenými kalendármi z ďalekého Izraela, písané v hebrejčine. Získať kalendárik ľubovoľného charakteru zo zahraničia niekedy vyžaduje častokrát aj revanš. Cudzinci zo zahraničných inštitúcii žiadajú za ne poštové známky zo Slovenska. Sú pre nich stále exotickou raritou. Jozef ich rád pošle.
Ohňová zem kalendáriky nepotrebuje!
Jediným miestom sveta, kde nevydávajú minikalendáriky, je Ohňová zem. Tá ich jednoducho ignoruje. Vydávajú jediný nástenný kalendár. A aj ten na neuveriteľných desať rokov. „Nikdy neviem, kedy im to platné kalendárové desaťročie skončí a netrafím ten desiaty rok, keď vzniká nový kalendár,“ smeje sa zberateľ.
Zlé spomienky má iba na počínanie dvoch inštitúcií v Novom Meste nad Váhom, ktoré ho pri osobnej žiadosti o kalendáriky z budovy vyhodili. Bolo to určite nepríjemné, ale aj to je dôkaz toho, že zberateľské hobby prináša i temné stránky a úskalia. Tých pozitívnych je našťastie viac.
Jozef Jurák ktorý v súčasnosti pracuje ako šofér, pripomína, že meno Jozef je jediné, ktoré sa oslavuje 19. marca na celom svete. Dokonca aj podľa Vatikánskeho kalendára. A tejto informácii naozaj možno dôverovať. Napokon, kto iný v tejto oblasti môže mať väčší prehľad?