Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Osud jej dal novú šancu

Kým iné deti behali počas polročných prázdnin povonku a užívali si voľné chvíle, dvanásťročná Gabika Gajdošíková bojovala o život. Autoimúnna hepatidída (choroba postihujúca pečeň – cirhóza) začala naplno útočiť... Gabike zistili vážne ochorenie pred štyr

mi rokmi. Z usmiateho dievčatka, ktoré veselo vyskakovalo, bicyklovalo sa, plávalo, sa pomaly stávalo vážne dievča uvedomujúce si svoj zdravotný stav. Jej choroba poznačila celú rodinu. Našťastie v dobrom. Zomkla sa a snažila sa pomôcť Gabike. Stáli pri nej aj v doposiaľ najťažších chvíľach. Spolu prežívali aj radosť z vydarenej transplantácie pečene.

Keď lekári rodičom oznámili diagnózu, len nechápavo krútili hlavou: „Prečo? Veď nikdy nebola vážne chorá.“ Ich život i život dcérky zmenil neznámy vírus, ktorý Gabika kedysi dostala. Ten už v organizme nebol, ale imunitný systém to nedokázal rozoznať a stále proti nemu bojoval. Koncom minulého roka sa začal Gabikin zdravotný stav zhoršovať. Začali ju čoraz viac trápiť bolesti bruška, pretože pečeň sa stále zväčšovala. „Často spala, ak sa to dá nazvať spánkom, skrčená na kolenách, takú neznesiteľnú bolesť cítila,“ začala rozprávať o posledných mesiacoch pred operáciou mama Renáta. Každú bolesť prežívali s ňou. Jediná pomoc, ktorú jej okrem liekov mohli poskytnúť, bola rodičovská láska. A tej majú Gajdošíkovci na rozdávanie.

Skryť Vypnúť reklamu

Najťažšie chvíle
Keď sa dcérka začala sťažovať na bolesti, netušili, že najťažšie chvíle ich ešte len čakajú. Zlyhávajúca pečeň mala vplyv aj na varixy v pažeráku. Stačilo málo a otvorili by sa. Aby zabránili najhoršiemu, chodili do Bratislavy na opichovanie, aby varixy spevneli. Medzitým absolvovali aj predoperačné vyšetrenia na transplantáciu pečene. A Gabika v období, keď jej bolo lepšie, chodila aj do školy. Až do konca januára. „Niekoľko dní pred polročným vysvedčením mi zavolali zo školy, že dcérke je zle. Hneď som išiel po ňu. Hoci bola už predtým žltá, teraz ešte viac ožltla. Poobede začala vracať. Spočiatku som si myslel, že jedla asi slivkový kompót. Vôbec sme nepredpokladali, že by to mohla byť krv, lebo nám povedali, že keby jej praskol varix, tak by hneď vykrvácala. Ale keď vracanie neprestávalo, lepšie som sa prizrel. Vracala krv...“ spomína si otec Gabriel. V tej chvíli ešte netušil, že najhoršie obdobie majú ešte pred sebou. Okamžite zavolal manželke. Vtedy sa rozkrútil kolotoč. Gabiku odviezli do ilavskej nemocnice. Nepovedali im, v akom je vážnom stave, ale keď zbadali bratislavskú záchrannú zdravotnú službu, premkol ich zlý pocit. Ich tušenie bolo správne, Gabikin život visel na vlásku. Praskol jej varix v pažeráku. Keď ju zastabilizovali, hneď ju previezli do Bratislavy. Mala šťastie, tam ju už čakal doktor Bibza, ktorý ju pravidelne ošetroval. „Bolo to skutočne šťastie, pretože celý pažerák mala zaliaty krvou a zistiť, v ktorom mieste varix praskol, bolo takmer nemožné. Našťastie pán doktor už poznal „slabé miesta“ a doslova naslepo ho na prvý raz zacelil,“ listujú v spomienkach rodičia. No stav dievčatka bol stále vážny, upadla do kómy. „Bolo to niečo hrozné, ležala na posteli, vôbec sa nehýbala. Stále sme sa jej prihovárali, hladkali sme ju. Nemali sme vôbec odvahu odísť od nej. Čo keby sa niečo stalo a my by sme tam neboli? Občas sme sa aj pousmiali, že sa vraciame do jej detstva, keď sme ju prebaľovali. Čo sme prežívali? To sa nedá opísať. Strach, úzkosť... Som veľmi rada, že sme boli stále pri nej. Okamih, keď sa prebrala, to bolo niečo nádherné,“ hovorí so slzami šťastia v očiach pani Renáta. Tie sa objavili v očiach aj manželovi. Obaja mali v tom okamihu pocit, ako keby sa ich dcérka druhý raz narodila.

Skryť Vypnúť reklamu

Trápenie ešte neskončilo
Gabika sa po čase vrátila späť domov. Do školy už nešla, pretože choroba pečene vypukla naplno. Teraz pre zmenu rodičia tŕpli, či sa stihne včas nájsť vhodný darca. „Na jednej strane sme boli v očakávaní, že dcérke sa po transplantácii zlepší život, na druhej zas nešťastní, pretože oň niekto prišiel. Už som ani sĺz nemala. Vtedy mne i manželovi veľmi psychicky pomohol primár detského oddelenia v bratislavskej nemocnici pán Šagát. Povzbudzoval nás a nabádal, aby sme mali radosť, keď dcérka pôjde na transplantáciu, pretože ona cíti naše obavy a na jej psychiku to dobre nevplýva. Bola to pre nás taká facka v dobrom. Spamätali sme sa a začali situáciu vidieť v inom svetle,“ pokračuje otec.
Počas rozprávania nás Gabika pozorne sledovala. Na tváričke mala rúšku, pretože ju môže ohroziť akékoľvek nevinné ochorenie. Mnoho z toho, čo rodičia rozprávajú, si nepamätala, niečo áno. Spomínala si aj na pravidelné cesty do Prahy, kam začali chodiť na kontroly, na stresy, ktoré rodičia prežívali, keď zazvonil telefón. „Čo ak prišla už tá chvíľa?“ Na transplantáciu ale museli ešte nejaký čas čakať. Aj keď... „Bolo to v polovici mája. Zrazu zazvonil telefón a oznámili nám: „Máme pre Gabiku darcu.“ Hoci tašky boli stále nachystané, v prvom momente sme nevedeli, čo máme robiť. Taký to bol šok,“ rozprávajú ďalej obaja rodičia. No ako šok prišiel, tak sa aj rozplynul. O chvíľu nasledoval ďalší telefonát, bol to planý poplach, darca nebol vhodný.

Skryť Vypnúť reklamu

Nečakané prekvapenie
Návštevy u lekárov pokračovali do polovice júna. Pätnásteho júna išla Gabika na ďalšiu kontrolu do Prahy. Opäť s ňou išli obaja rodičia, mama si zobrala so sebou aj základné hygienické potreby. Čo keby náhodou... A náhoda prišla. Boli práve u lekára, ktorý kontroloval zdravotný stav dievčatka. Práve v tom okamihu mu oznámili, že sa rysuje vhodný darca. Usmial sa na Gabiku: „Čo povieš, keby sme ti vymenili pečeň?“ Šok pre rodičov. Hoci boli na takúto chvíľu pripravení, moment prekvapenia bol riadny. No ešte stále nebolo nič isté, vhodnosť museli najprv potvrdiť vyšetrenia. Na ich výsledok čakali až do polnoci. Boli pozitívne. Dvadsať minút po polnoci už Gabiku brali na operačnú sálu. Operácia trvala osem hodín. Osem hodín strachu i očakávania. Napokon nevydržali a pred pol deviatou ráno začali hľadať dcérku. Ani nevedeli, v ktorej sále ju operovali. Zrazu ich zbadala anesteziologička. „No vitajte, už na váš čakáme! Už je aj prebraná!“ veselo ich privítala. „Gabika nás hneď aj privítala. Len sme jej nerozumeli, lebo ešte stále mala hadičky. Stále nám niečo naznačovala, len sme nevedeli čo. Až potom nám povedala, že pani doktorka jej sľúbila plyšového psíka, keď je taká odvážna,“ opisuje okamihy po operácii mama. „Lekári boli úžasní, podporovali nás, navzájom sa informovali o dcérkinom stave. Cítili sme, že stoja pri nás, a to bolo pre nás veľmi dôležité. Podarená bola i dcérka. Hovorila som jej – pozri sa, Gabika, už nie si taká žltá. Najprv mhm, mhm. Potom sa už sama obzerala v zrkadielku, ako sa mení. Bolo to niečo úchvatné, ako premena motýľa. Už hodinu po transplantácii začala miznúť žltá farba a získavala prirodzenú farbu. Hoci operácia bola pre nás radostná, bola zároveň aj krutá, pretože niekto iný smútil kvôli strate blízkeho človeka.“
Týždeň po operácii bol veľmi dobrý, transplantovaná pečeň pracovala, organizmus sa detoxikoval. Zrazu prišli problémy. Infekcie, strata červených krviniek... „Báli sme sa, že imunitný systém opäť útočí na pečeň. Potom nám povedali, že darca mal inú krvnú skupinu, preto jej museli päťkrát dávať krv. Obávali sme sa aj toho, že organizmus nechce prijať novú pečeň. Opäť nasledovali vyšetrenia, rozbory, napokon biopsia pečene,“ hovorí matka. A otec teraz už s úsmevom dodáva: „Dcérka bola pri biopsii veľmi statočná, robili jej to bez narkózy, ale mama, ktorá bola pri nej, odpadla.“ Našťastie, lieky zabrali, nová pečeň sa regeneruje. Po mesiaci sa Gabika s mamou vrátila domov. No pravidelné návštevy do Prahy pokračujú každý týždeň. Kontroly sú potrebné, pretože organizmus môže kedykoľvek pečeň odvrhnúť.

Konečne začína žiť naplno
Gabiku Gajdošíkovú čaká nový život. V porovnaní s tým, aká smutná bola pred niekoľkými mesiacmi, je to dnes už úplne nové dievča. Iskričky v očkách, šibalský úsmev a najmä zdravá farba jej dávajú novú šancu na život. Nielen v tom, že si konečne môže dopriať to, čo si dlhé štyri roky musela odmietať, čakajú ju aj noví spolužiaci. Kvôli chorobe musí opakovať ročník. Možno aj preto sa zatiaľ do školy veľmi neteší. Ale kamarátky ju navštevujú. Aj v čase návštevy prišli po ňu, aby išla na prechádzku. Šancu dostáva i jej rodina. „Chceme sa poďakovať všetkým, ktorí stáli pri nás alebo prispeli na Gabikin účet. Je pre nás veľmi ťažké nájsť slová vďaky, pretože nedá sa ani vypovedať, ako veľmi psychicky pomôže spoluúčasť iného človeka. Nám veľmi pomohla. Rovnako aj omše, ktoré dali za Gabiku slúžiť známi aj neznámi ľudia. Pán Boh stál pri nás aj v týchto ťažkých chvíľach. Ďakujeme,“ dodávajú Gajdošíkovci.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 006
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 410
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 293
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 536
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 12 258
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 130
  7. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 768
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 665
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 107
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 9 940
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Ilustračná fotografia.

Spoplatnenie na Juhu pomohlo len čiastočne, niekde problémy zostali

O tom, ako sa počas prvých týždňov od spoplatnenia parkovania na najväčšom trenčianskom sídlisku Juh zmenila situácia na cestách, sme sa rozprávali s hovorkyňou Trenčína Erikou Ságovou.

Parkovací automat na sídlisku Juh.

FOTO: Novorodenci z trenčianskej a myjavskej pôrodnice

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej a myjavskej pôrodnici. Ich fotky boli zverejnené v MY Trenčianskych novinách.

Novorodenci.

Trenčania bezzubí. V Trnave prehrali gólmi zo záveru zápasu

Zverenci Stijna Vrevena majú na konte iba jediné víťazstvo.

Ilustračná fotografia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Už ste čítali?