závisí najmä od vytrvalej práce na sebe samom a dostatočnej snahe rozvíjať svoje schopnosti ďalej. Väčšina odborníkov sa zhodne na tom, že ak sa talent dostatočne nevyužíva a nerozvíja, nadané dieťa môže byť nerozpoznané od bežných detí.
V Základnej škole na Kubranskej v Trenčíne sú už siedmy rok zriadené triedy do projektu alternatívneho vzdelávania intelektovo nadaných detí pod názvom ERIN, ktorého autorkou je doktorka Jolana Laznibatová. Podľa Marty Kákošovej, kubranskú základnú školu vybrali z troch prihlásených trenčianskych škôl, pretože najlepšie spĺňala požadované podmienky a dokázala vytvoriť pre tieto deti vhodné učebne. V rámci projektu sa deti učia cudzie jazyky, informatiku, dbá sa na samostatnú prácu, rozvíjanie verbálnych schopností i sebahodnotenie. Žiaci riešia didaktické, stimulačné a zábavné cvičenia. Na to, aby mohlo byť dieťa zaradené do projektu musí prejsť náročnými IQ testami a inteligenčný kvocient takéhoto dieťaťa by mal presahovať hodnotu stotridsať. Môže sa však stať, že dieťa bude zaradené v prvom ročníku do takejto triedy na základe testov, ak však postupne začne za spolužiakmi zaostávať, malo by byť vyradené. Podľa psychologičky Beáty Rozvadskej v tomto prípade nastávajú pre dieťa mnohé komplikácie. „Dieťa sa môže cítiť menejcenné, zneistené a zúskostnené,“ uviedla psychologička Rozvadská. „Takáto situácia sa musí riešiť v spolupráci s odborníkmi, s rodičmi a samozrejme s autorkou projektu,“ zdôraznila riaditeľka školy Daniela Felgrová.
Podľa jednej z triednych učiteliek pre nadané deti Aleny Fabovej sa však často stáva, že aj napriek tomu, že takéto deti majú IQ nad stotridsať, nevedia si poradiť s niektorými bežnými situáciami. „V šiestich rokoch ovládajú deti počítač, ale nedokážu si zaviazať šnúrky, alebo sa sociálne zaradiť,“ vysvetlila Fabová. Podľa psychologičky Rozvadskej je dôležitá najmä pozornosť rodičov voči takýmto deťom, aby si všímali, či má dieťa na niečo väčšie nadanie alebo nie.
V špecializovaných triedach pre nadané deti býva najviac päťnásť žiakov. „Každé z týchto detí je individualitou a chce byť pochopiteľne vo všetkom prvé a najlepšie,“ uviedla Dagmar Glončáková, ktorá je triednou učiteľkou v jednej z tried kubranskej školy. Nadané deti majú mnohokrát veľké problémy zaradiť sa do bežnej spoločnosti. „Práve z tohto dôvodu deti v škole vedieme k tomu, aby sa do spoločnosti zaradiť úspešne dokázali,“ zdôraznila Fabová. „Dôraz kladieme najmä na spoluprácu, pretože tieto deti sú dosť veľkými individualistami,“ objasnila Glončáková. „Pri nadaných deťoch neexistuje to, že by chceli od seba odpisovať pri písomke, pretože každé z detí si myslí, že práve ono vie odpovedať najlepšie.“ Vyučovací deň nadaných detí začína rannou komunitou, ktorá môže trvať od piatich až do dvadsiatich minút. Deti si rozprávajú zážitky a riešia sa tu aj prípadné problémy. „Okrem bežných vyučovacích predmetov majú nadané deti od prvého ročníka už informatiku, konverzáciu v cudzom jazyku a predmet „obohatenie“. Žiaci preberajú témy, ktoré ich zaujali a pracujú s encyklopédiami,“ vysvetlila Glončáková. Deti nehodnotia známkami, ale slovne, prípadne percentuálne. Je to kvôli tomu, že jedno dieťa môže vynikať v matematike a iné v jazykoch. Medzi nadanými deťmi je značná rivalita a každé odmietnutie a neúspech znášajú tieto deti veľmi zle. „Týmto deťom je lepšie povedať, že mali napríklad v diktáte o päť chýb menej ako minule, než im povedať, že teraz majú dvanásť chýb, pretože takéto deti majú vo zvyku podceňovať sa, pokiaľ nie sú najlepšie,“ vysvetlila Alena Fabová. „Veta zlepšil si sa je pre tieto deti veľmi motivujúca,“ zdôraznila Glončáková. „Sú perfekcionisti a každý neúspech si veľmi pripúšťajú. Niekedy reagujú agresívne. Tresknú zošitom, alebo sa stalo, že žiakovi nešlo niečo narysovať, tak papier jednoducho roztrhal,“ objasnili triedne učiteľky.
Počas roka deti z týchto tried vypracovávajú ročníkové projekty. „Ak dieťa začne na niečom pracovať, tak to chce aj dokončiť. Mnohokrát pracujú aj cez prestávku, preto je dôležité prispôsobiť im rozvrh hodín,“ vysvetlila Glončáková. Ani pedagógovia to nemajú v takýchto triedach najľahšie, keďže pre každé dieťa si je potrebné prichystať individuálne úlohy.
Podľa pedagogičiek sa nestretávajú s aroganciou alebo vyvyšovaním sa nadaných detí nad bežnými. Psychologička Rozvadská má však na kategorizovanie detí na nadané a bežné odlišný názor: „Podľa mňa by bolo lepšie deti takto nešpecifikovať, ale samozrejme ide o môj osobný názor.“
Žiakom z nadaných tried netradičný spôsob vyučovania vyhovuje. Samko Zachara do takejto triedy chodí od druhého ročníka. „V klasickej triede sme nerobili projekty a učili sme sa menej,“ povedal. Martin Štefanec môže tiež porovnávať, pretože v prvom ročníku navštevoval bežnú triedu: „Tam sme nechodili na výlety a do školy v prírode a v tejto triede je určite lepšie.“ Aj tretiaci Hanka Štefánková a Matúš Meliš, ktorých hodiny vedie učiteľka Júlia Ondrejičková si spôsob výučby len pochvaľujú. „Najradšej zo všetkého robím matematické slovné úlohy. Už som bol aj na Pytagoriáde a Klokanovi,“ povedal hrdo mladý matematik. Hanka zase uprednostňuje čítanie a slovenčinu. „Veľmi rada píšem slohy,“ uviedla.
