nštatoval štátny tajomník ministerstva obrany Jaroslav Baška, ktorý koncom leta navštívil Sarajevo. Vo svojich slovách pritom myslel aj na nadporučíčku Marcelu Rujákovú, kapitána Patrika Haburaja a majora Miroslava Belanského, ktorí pochádzajú alebo žijú v Trenčíne či jeho okolí.
Ústretové vzťahy
Nadporučíčka Marcela Rujáková ako jediná zo slovenských vojakov v Bosne pôsobí na tunajšom veliteľstve NATO. Je dôstojníčkou logistiky. Možno síce potvrdiť, že misiu ALTHEA už síce riadi Európska únia, ale severoatlantická aliancia si tu ešte nechala malú časť svojich štruktúr. Marcela Rujáková zároveň vo svojej oblasti pôsobí ako styčný dôstojník medzi silami NATO a Európskej únie. „Je to moja prvá misia, pričom som milo prekvapená ústretovosťou ľudí v medzinárodných štruktúrach. Vojaci sú k sebe milí, doslova radi si pomáhajú,“ konštatuje dôstojníčka, ktorá je v armáde práve desať rokov. Podľa nej je to aj tým, že za hranicami reprezentujú svoje krajiny. Elegantná žena, ktorá po strojníckej priemyslovke v Novom Meste nad Váhom absolvovala fakultu logistiky Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši, pôsobila pred odchodom do Bosny v Hlohovci. Možno pritom dodať, že pokračuje v rodinnej tradícii. Jej otec odchádzal z armády s hodnosťou plukovník.
Kým kapitán Patrik Haburaj zakotvil na Veliteľstve Pozemných síl v Trenčíne, slúžil v Komárne, Leviciach, Nitre a bol aj na misii v Kosove. Dnes na staršieho dôstojníka operačného oddelenia komunikačných informačných systémov veliteľstva EUFOR čakajú doma v Trenčianskych Tepliciach manželka a dve deti. „Verím, že služba na medzinárodnom veliteľstve takejto dôležitej misie mi aspoň trochu napomôže pri mojej ďalšej vojenskej kariére,“ poznamená dôstojník pochádzajúci zo Sniny, ktorý je v armáde od roku 1990
V tretej misii
Major Miroslav Belanský slúžil na Balkáne už pred jedenástimi rokmi vo Východnom Slavónsku vo Vukovare. Dozvuky krvavých bojov tam vtedy bolo vidieť ešte na každom kroku. Má za sebou aj misiu na Cypre, kde bolo predsa len pokojnejšie. Pred odchodom do Bosny pracoval na Ministerstve obrany. „V Sarajeve mi pridelili funkciu zástupcu náčelníka oddelenia protokolu na veliteľstve EUFOR,“ konštatuje muž, na ktorého doma v Trenčíne čakajú manželka a tri deti od 8 po 17 rokov. „Je fakt, že zvládať manželstvo je pre ženy profesionálnych vojakov o dosť ťažšie, ale manželka moju profesiu chápe a mňa zase teší, že všetko doma v pohode zvládajú,“ konštatuje major, ktorý slúži už 20 rokov a vie, čo je to rodinné zázemie. Mimochodom, jeho manželka mu padla do oka ešte keď chodil na vojenskú strednú školu do Nového Mesta nad Váhom. „Medzinárodné vojenské sily tu pôsobia ako stabilizátor, aby sa opätovne nerozhorel oheň bojov. Ešte nás tu skrátka potrebujú,“ dodáva Miroslav Belanský, ktorý na medzinárodnom veliteľstve aj vďaka dobrej angličtine zabezpečuje program a pobyty zahraničných návštev. „Vo Vukovare, ktorý patrí Chorvátsku, som bol zástupcom spojovacieho náčelníka. V Bosne je to pre mňa celkom iná práca, ale aj v rámci nej sa dá veľmi veľa naučiť,“ uzatvára.
Bohyňa uzdravenia
„Dnes v Bosne vojaci pod zástavou Európskej únie pomáhajú pri stabilizácii situácie, boji s organizovaným zločinom, budovaní demokratických štruktúr, ozbrojených síl a bezpečnostného aparátu. Sme hrdí, že tieto ciele napĺňajú aj ženy a muži v uniformách ozbrojených síl Slovenskej republiky,“ poďakoval sa našim vojakom pri rozlúčke za skvelú reprezentáciu armády a štátu Baška. Zároveň uviedol, že by bol najradšej, ak by sa situácia v krajine znormalizovala do tej miery, aby tu misia EUFOR aj slovenskí vojaci mohli ukončiť svoju činnosť. Nateraz však svojich vojakov z Bosny nesťahujeme.
O tom, že situácia v krajine sa zlepšuje, svedčí aj to, že ak v roku 1995 tu muselo doslova zastaviť vojnu 60-tisíc vojakov NATO, dnes ich tu stačí na plnenie úloh pod vedením EÚ tritisíc. Prišli sem z 33 štátov z ktorých je 24 členmi EÚ. Bosna a Hercegovina sa skladá z Federácie Bosny a Hercegoviny, kde žijú predovšetkým bosnianski moslimovia a Chorváti. Druhú súčasť štátu tvorí Republika Srbska, kde má obyvateľstvo predovšetkým bosniansko-srbský pôvod. V priebehu trojročnej vojny, ktorá sa skončila v roku 1995, bolo donútených z približne 4,5 miliónového štátu vyše 1,6 milióna ľudí emigrovať. Z nich sa väčšina, no zďaleka nie všetci, už vrátili domov. Aj preto je prítomnosť síl EUFOR v krajine, ktorá vo vojne stratila asi 200-tisíc ľudí, stále nevyhnutná. Operácia síl EUFOR na stabilizáciu a normalizáciu pomerov sa volá Althea, čo bola vlastne starogrécka bohyňa uzdravenia. A to je práve vec, ktorú táto krajina potrebuje. Prispievajú k tomu aj naši traja Trenčania.
Autor: Sarajevo