torú vymenuje primátor mesta. Podľa prednostu úradu Františka Sádeckého v nej budú mať zastúpenie odborníci historici, architekti a aj priami aktéri novembrových udalostí.
Kvasnička svoj návrh odôvodnil tým, že iné mestá takúto tabuľu už majú. Navrhol aj text a vybral dokonca aj miesto. „Prvé mítingy v novembri 1989 sa diali na Mierovom námestí pri piaristickom kostole,“ uviedol. Svojim návrhom vyvolal búrlivú diskusiu v mestskom parlamente. Poslanec Ján Kanaba (Smer-SD, ĽS-HZDS) súhlasil so znením, s výhradou, že sa spomína komunizmus, ktorý, podľa neho, u nás nikdy nebol. „Nebuďme extrémisti a nechoďme zľava doprava,“ skonštatoval a zároveň vyčítal Kvasničkovi, že prichádza s takýmto návrhom po osemnástich rokoch. Kanaba si podobne ako aj primátor Branislav Celler myslí, že vhodný čas na takýto skutok by bol o dva roky, pri dvadsiatom výročí 17. novembra.
Nezávislý poslanec Róbert Lifka oponoval, že takéto skutky nie je potrebné financovať z mestského rozpočtu a poznamenal, že ju môžu poslanci uhradiť zo svojej poslaneckej odmeny. „Keď sa zhodneme, tak každý môže poskytnúť zo svojej poslaneckej odmeny tú jednu dvadsaťpätinu. Mám pocit, že takéto počiny by sa mali robiť z čistého srdca, potichu a bez takýchto deklarácií.“ K umiestneniu tabule dodal, že sa protesty neodohrávali iba pred piaristickým kostolom. Na podporu Kvasničkovho návrhu vystúpil aj poslanec Juraj Holúbek (SDKÚ-DS, KDH). Podľa neho by mali zriadenie tabule podporiť aj poslanci, ktorí nemali problémy s minulým režimom a nemajú vyhranený názor. Ako argument použil nedávne schvaľovanie vyhlásenia o pravicovom extrémizme a podotkol, že nie všetci poslanci boli presvedčení, že to tak bolo.
Autor: ľs