Získal laureátstvo na viacerých medzinárodných súťažiach. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ opery SND v Bratislave. Bol šéfdirigentom Národného divadla v Prahe a Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v Bratislave, kde vytvoril množstvo nahrávok nielen pre Slovenský rozhlas, ale aj pre gramofónové firmy. Je dirigentom s vynikajúcim medzinárodným renomé, spolupracuje s prestížnymi orchestrami a opernými scénami.
Za svoj domov považujete Prahu. Spomeniete si občas na Trenčín?
Samozrejme, že áno, v Trenčíne žije moja mama, máme tam ešte môj rodný dom. V poslednom čase tam častejšie chodievam, mám to teraz z Bratislavy bližšie ako z Prahy.
Majú Vaše profesijné spomienky istú spojitosť práve s Trenčínom?
V Trenčíne som vyrastal a tam som sa začal aj hudobne vzdelávať. Navštevoval som Ľudovú školu umenia, kde som chodil na klavír a na husle.
Ktorý zahraničný angažmán považujete retrospektívne za najúžasnejší? V čom?
To sa nedá len tak jednoznačne povedať. Napríklad vo Švajčiarsku alebo v Nemecku sa možno spoliehať na perfektnú prípravu a disciplínu, v Španielsku alebo v Taliansku zase hudba akoby vychádzala viac z ľudí. Slovanské národy majú sklon k sentimentalite v hudbe, čo sa prejavuje zvýšenou citlivosťou vnímania a interpretovania hudby. Niekde je nádherná krajina, more, inde sú zase veľmi príjemní ľudia. Najlepšie sa z európskych krajín asi cítim vo Veľkej Británii, pretože Briti okrem toho, že sú výborní muzikanti, sú aj veľmi kolegiálni a vždy úprimne podporujú každého, kto s nimi spolupracuje. Najchudobnejšie miesta alebo štáty zase často disponujú prekvapivými talentami. A najchladnejšie mi bolo doteraz vo východosibírskom Irkutsku, kde som dirigoval v decembri pri mínus 40-tich stupňoch, čo mi však orchester naplno vynahradil svojou neobyčajnou vrúcnosťou a pohostinnosťou.
Ako šéfdirigent máte skúsenosť s mnohými orchestrami. Kde je najciteľnejšia láska k hudbe a disciplína?
Tak tento popis sa najviac hodí na Japonsko, kde sa klasická hudba implantovala do myslenia a cítenia ľudí v podmienkach diametrálne odlišnej kultúry a kultúrnych hodnôt. Je až neuveriteľné, s akou priam posadnutosťou Japonci absorbujú tradičnú európsku klasickú hudbu.
Naopak. Komu chýba presvedčenie, že to má naozaj zmysel? (Ak to pre niektorú národnosť platí)
Na túto otázku neviem nájsť trefnú odpoveď. Všade je niečo, na čo sa dá nadviazať a v oblasti klasickej hudby sa v každej krajine pohybujú pracovití ľudia, ktorí sú zanietení a presvedčení o správnosti svojej voľby.
Na Slovensku ste zažili dve veľké sťahovania. Kedysi do budovy rozhlasu, dnes do novej budovy SND. Ako ste to vnímali vtedy, ako dnes? Cítite odlišnosti?
Okrem časového posunu je tu aj určitý neporovnateľný spoločenský posun. Rozhlas bol v čase sťahovania ideologickým nástrojom a tomu odpovedala aj jeho mnohovrstvová štruktúra a význam v spoločnosti. SND je na rozdiel od rozhlasu čisto kultúrnou ustanovizňou a jeho základným poslaním je šírenie divadelnej kultúry. Ale niektoré problémy spojené so sťahovaním a zabývaním sa takého veľkého konglomerátu v nových priestoroch a podmienkach sú spoločné a dodnes sa nezmenili.
Ako šéfdirigent Symfonického orchestra slovenského rozhlasu ste nemali ľahkú pozíciu z hľadiska reorganizácie rozhlasu. Aký potenciál vidíte v telese?
Odpoveď na túto otázku už nepovažujem za oblasť svojej kompetencie, ale dúfam, že rozhlasový orchester zaujme v blízkej budúcnosti opäť miesto, ktoré mu právom prináleží.
Symfonický orchester slovenského rozhlasu je jedným z najväčších telies na Slovensku. Bola by pre vás výzva popri všetkých pracovných povinnostiach aj naďalej dirigovať tento orchester?
S veľkou láskou a úctou spomínam na naše spoločné ostatné koncerty. Bohužiaľ, jednou z podmienok prijatia môjho nového postu v SND bolo, že som sa musel vzdať šéfdirigentského postu v rozhlasovom orchestri. To však v žiadnom prípade neznamená, že som sa vzdal jeho dirigovania a ak k tomu bude vzájomná vôľa a vytvorené priaznivé podmienky, vždy budem tento skvelý orchester rád dirigovať.
Opera nie je len hudba, ale aj divadlo. S akým typom režiséra vychádzate najlepšie z hľadiska vzájomného nepredbiehania umení?
Ja sa pokladám za veľmi komunikatívneho človeka, a preto si myslím, že dokážem nájsť spoločnú reč skoro s každým režisérskym typom. Nemám však rád, keď v konečnom výsledku jedna či druhá stránka preváži a tú druhú potlačí do defenzívy. Opera je komplexným umeleckým tvarom, a preto v ňom musí vládnuť rovnováha všetkých zložiek, najmä však hudby aj réžie.
Aké divadlo vás inšpiruje?
Divadlo nemôže nebyť inšpiratívne. Na dvojrozmerné konzumné umenie nám stačia telenovely, nekonečné reality show a seriály.
Naopak znervózňuje?
Aj zlé divadlo môže byť určitým spôsobom inšpiratívne a poučné. Ak ma niečo znervózňuje, spravidla to je nekvalita a vtedy z divadla odchádzam.
Ktorá hudba k filmu vás naposledy „dostala“?
Veľmi rád mám hudbu k filmu Harryho Pottera. Z kvalitnejšej produkcie mám rád diela Enia Moriconeho a oslovila ma aj hudba k filmu Hviezdne vojny. Priznám sa, že sa zaoberám myšlienkou vytvoriť v SND večer, kde by sa niečo z týchto diel objavilo.
Ak by som nebol dirigent, ostal by som žiť v Trenčíne a bol by som...
Tak presne toto mi hovorievala vždy moja mama, že som mohol ostať v Trenčíne a byť učiteľom na Hudobnej škole. Pretože som sa nemohol v Trenčíne v hudobnej oblasti dostatočne rozvíjať, pokračoval som v štúdiu v Bratislave a neskôr v Prahe a vo Viedni. Myslím si, že mám celkom dobrodružnú a cestovateľskú povahu, a tak predpokladám, že by som asi v Trenčíne príliš dlho žiť neostal.
