Súťaž, ktorá vyvrcholila v sobotu 22.septembra vo večerných hodinách netradične na parkovisku pred jedným z novomestských hypermarketov, obsadili vekom najmä „dvadsiatnici“. Tých dopĺňal najstarší - tridsaťštyriročný silák Ivan Hryhorovskyj s ukrajinskými koreňmi. Tento „Ilja Muromec“ je v súkromnom živote bodyguardom, pochádza z Užhorodu a pracuje na Slovensku.
Organizátori pre štartujúcich pripravili šesť náročných disciplín. Zdvíhanie ťažkej klady nerobilo účastníkom problémy a v minútovom časovom limite ju tí najlepší zdvihli vyše desaťkrát. Divácky zaujímavou disciplínou bolo nosenie dvoch sto kilogramov vážiacich šín. Aktéri pretekov ich prenášali do vzdialenosti dvadsať metrov bez väčších problémov za pár sekúnd. Jednou z najnepríjemnejších skúšok sily sa stala novinka pomenovaná „novomestský kalich“. Stotridsaťkilogramový veľký „kalich“ z kovovej zliatiny nosený v úseku dvadsať metrov ubral silákom množstvo síl. Pred dvoma záverečnými najťažšími disciplínami si borci „vydýchli“ v jednoduchšej súťaži. Držali v rozpažení na čas dva pätnásťkilogramové vedierka naplnené farbou a napodobnili tak aktérov jednej z diváckych disciplín, ktorí súťažili počas prestávky tohto zaujímavého podujatia v držaní dvoch plných pohárov naplnených tekutinou.
Predposlednou súťažou bol „autofúrik“. Osobné auto vážiace jednu tonu so zatiahnutou ručnou brzdou a zdvihnutou zadnou nápravou dokázal na vzdialenosť 15 metrov s kolesami vo vzduchu odtlačiť iba jediný štartujúci – najstarší člen štartového poľa Ivan Hryhorovskyj. V poslednej disciplíne sa pretekári znovu vrátili k autám. Tentokrát za sebou ťahali kamión. Sedem ton vážiaci novučičký tirák bol nad sily všetkých účastníkov a s jeho odtiahnutím si neporadil žiaden z nich.
Víťazom tohto siláckeho šesťboja sa stal napokon dvadsaťjedenročný František Piros, ktorý triumfoval aj vo viacerých individuálnych súťažiach. Víťaznou cenou sa pre neho stali luxusné hodinky. Z našich rodákov najlepšie obstál Richard Kotian zo Starej Turej, ktorý obsadil piate miesto.
Podujatie moderovala a počas „oddychových časov“ spievala interpretka s menom Anawi. Priaznivci silných mužov mali možnosť vidieť aj vystúpenie trenčianskej fitnessky A. Masarykovej i talentovanej žiačky Barborky Konečnej. Pre mnohých bolo iste zaujímavé aj stretnutie s najlepším slovenským trhačom telefónnych zoznamov. František Öszi, muž, zapísaný v Knihe slovenských rekordov, ich v minulosti za osem minút roztrhal stopäťdesiat! Tentokrát sa predstavil v úlohe rozhodcu.
Slová víťaza – Františka Pirosa:
Ktorá zo súťažných disciplín sa ti najviac páčila? V ktorej si očakával od seba lepší výkon?
Sedeli mi všetky disciplíny. Najviac mi vyhovovala železná klada. Sklamalo ma ťahanie kamiónu. Mal som zrejme zlú obuv. Je nová a pri ťahaní tiráku sa mi na asfaltovom podklade parkoviska šmýkali nohy.
Aká je tvoja fyzická príprava na silácke súťaže?
Týždenne trénujem štyri až päťkrát s činkami v posilňovni. Okrem toho jeden deň z tréningu venujem vždy špeciálnemu cvičeniu zameranému na prípravu v jednotlivých siláckych disciplínach, ktoré usporiadatelia zvyčajne pripravujú.
Dobrým predpokladom siláka je určite aj kvalitná strava…
Jedávam iba mäso. V podstate môj každodenný jedálny lístok je založený iba na mäsitej strave.
Stretli ťa už nejaké závažné zranenia?
Som mladý a zranenia sa mi zatiaľ, našťastie, vyhýbajú. Nič ma doteraz strašne nebolelo.
Kam sa najbližšie chystáš?
Onedlho idem na ďalšiu podobnú silácku súťaž. Tentokrát sa s ostatnými silákmi stretneme na pretekoch v Leviciach.
