govia na minimálne desať rokov.
Skládka má takmer šesť hektárov
Mesto oficiálne v stredu 10. októbra zatvorilo skládku odpadu Kaňová. Od tohto dňa sa tu nesmie vyviezť žiaden odpad. „Limit sme mali určený na drobný stavebný odpad a zeminu na tisíc ton. Dosiahli sme ho práve minulý týždeň,“ uviedol primátor mesta Štefan Škultéty. Na dodržiavanie zákazu vývozu odpadu bude dohliadať mestská polícia a strážca skládky. Mesto vyváža komunálny odpad na skládku do Dubnice, ďalšia dopravne dostupná skládka je aj pri Bánovciach nad Bebravou. „O drobný stavebný odpad sa musia jeho pôvodcovia postarať sami,“ upozornil primátor. Podľa neho bolo nešťastným rozhodnutím, že sa tu v minulosti umožnilo, aby sa skládka rozrástla na súčasných takmer šesť hektárov. „Toto územie sa nachádza v druhom ochrannom pásme liečivých vodných zdrojov a keď v 70. rokoch vznikala, boli predsa Teplice kúpeľným mestom,“ konštatuje Škultéty. Podľa prednostky Obvodného úradu životného prostredia Heleny Rosinovej skládka bola povolená za osobitných podmienok a prechodné obdobie skončilo už júli 2000.
Podzemné vody kontrolujú dvakrát ročne
Skládka vznikla v roku 1973 živelne. Občania začali zahadzovať odpadom niekoľko metrov hlboký jarok. „Bol členitý, ale jeho dno bolo na úrovni okoloidúcej cesty. Odpadom sa úplne zarovnal a teraz sa už týči do výšky viac ako desať metrov,“ povedala odborná referentka pre životné prostredie Lenka Beznáková. Skládkovanie odpadu sa v roku 1991 sprísnilo a od roku 1997 sa sem mohol vyvážať iba už iba stavebný odpad, suť a hlina. Ako uviedla, skládku neustále monitorujú. „Sledujeme dvakrát ročne vplyv na pozemné vody, namerané hodnoty sú zatiaľ v rámci limitov.“ Primátor však upozorňuje, že nikto nevie, čo sa za tie takmer štyri desiatky rokov sem naviezlo. „Nemôžeme vylúčiť, či tu nie je nebezpečný odpad,“ povedal Škultéty a dodal, že hrozí erózia a dažďová voda môže presakovať do podzemných vôd. „Treba ju rekultivovať čo najskôr.“ Jeho slová potvrdzuje aj Rosinová, ktorá tvrdí, že skládka predstavuje vážnu ekologickú hrozbu pre povrchové a podzemné vody.“ Mesto má pripravený projekt rekultivácie.
Rekultivácia stojí 90 miliónov
„Rozpočet mesta je na úrovni 60 miliónov, z čoho je zrejmé, že realizácia je nad naše možnosti,“ hovorí Škultéty. Prostriedky chcú zabezpečiť zo štrukturálnych fondov Európskej únie i z Ministerstva životného prostredia. Podľa Brezanovej predpokladaná obnova územia bude trvať minimálne desať rokov. Primátor zatiaľ neuvažuje, aké môže byť využitie lokality skládky v budúcnosti. „Prvoradým je skládku zrekultivovať.“ Plochu terasovito upravia, zatrávnia, sadové úpravy by ju mali začleniť do okolitého prostredia. O údržbu sa bude starať mesto. Nebude tu však bezpečné miesto na prechádzku a priestor bude naďalej uzavretý. Z podložia skládky budú komíny odvádzať odpadový filtrovaný plyn. Plocha sa nebude dať využiť ani na cestu či parkovacie plochy. „Podložie nebolo zhutňované a výstavba by mohla spôsobiť zosun,“ vysvetlila Beznáková.
Autor: Ľuboslava Sedládková