Prestaval „šenk“ na školu
„Denno-denne videl, ako odtiaľ vychádzajú opití muži vracajúci sa v takomto stave k svojim rodinám a deťom. Rozhodol sa s ich praktikami skoncovať. Prikázal všetkým, aby si v nedeľu priniesli na jeho kázeň jeden štamprlík. Držiac ľavú ruku na srdci, museli všetci rozbiť pohárik o zem pred oltárom. Zároveň každý musel sľúbiť, že nebude alkohol piť, ponúkať, páliť a predávať. Mnohí to aj dodržali, niektorí s Hurbanom aj „vybabrali“. Prestali alkohol piť, začali ho „jesť “, čo nemali zakázané! Naliali si do pohára slivovicu a do tej namáčali chlieb, pokiaľ úplne nenasiakol. Ten potom jedli. Po dvadsiatich rokoch napokon Hurban krčmu vedľa fary odkúpil a prestaval ju na školu. Alkoholizmus sa mu podarilo u mnohých ľudí eliminovať aj týmto spôsobom.“
Anička Jurkovičová bola silnejšia ako jeho záväzok
V roku 1836 si družina Štúrovcov dala sľub, že sa nikdy nebudú ženiť. Dôvod bol jasný. Všetky sily chceli obetovať pre národ a mali pocit, že ak sa niekto z nich ožení, bude sa musieť viac venovať manželke a deťom. Hurban dlho odolával, až do chvíle, keď spoznal herečku Aničku Jurkovičovú. „Bolo to šarmantné dievča. Prvýkrát ju videl v divadle a srdce sa mu roztĺklo. Sľub z hradu Devín bol však silnejší a nechcel ho porušiť. Prežíval vnútorný boj. Na jednej strane ľúbil dievča, na druhej strane boli jeho druhovia a Štúr. Anička však zvíťazila,“ pokračuje farár Hvožďara. „Keď sa vyobliekaného Ľudovíta Štúra chystajúceho sa v Bratislave na priateľovu svadbu pýtali, kam ide, odpovedal: „Na Hurbanov pohreb.“ Mal pocit, že keď sa Hurban ožení, ostanú veci slovenského národa i cirkevné navždy pochované. Ešte večer pred svadbou presviedčal Štúr svojho súkmeňovca, aby si to všetko dobre rozmyslel. Hurban však neustúpil.“ Hurban Aničku po celý život veľmi miloval a počas dlhších odlúčení jej písaval krásne ľúbostné listy.
Deväť potomkov slávnej dvojice
Anička Jurkovičová porodila svojmu manželovi deväť detí. Päť synov a štyri dcéry. Dve z detí zomreli malé. Manželia spolu prežili množstvo ťažkých chvíľ. Napriek tomu ich statočne vychovávali. Najstarší syn Svetozár Hurban Vajanský žije v našich mysliach ako slávny klasik slovenskej literatúry. Dcéra Božena sa vydala za národného buditeľa a publicistu Pavla Petra Roya a bola matkou básnika a prekladateľa Vladimíra Roya. Ďalší z Hurbanových synov Vladimír sa stal otcom dramatika Vladimíra Hurbana Vladimírova. Ani počas výchovy svojich deti však ich otec nikdy nezanedbal svoju literárnu a národnú činnosť. Vydával množstvo kníh, ktoré presne vyjadrovali potreby a problémy Slovákov. Mladá manželka mu pre prácu vytvárala najlepšie podmienky.
Uväznený bojovník za slovenský národ
Hurban bol za svoje proslovenské cítenie dvakrát aj väznený. Prvýkrát sa ocitol za mrežami na šesť mesiacov, druhýkrát v Senici na dvanásť týždňov. Z ďalších uväznení ho vytrhla už iba smrť v roku 1888 v Hlbokom. „Mal veľa nepriateľov pre svoju otvorenosť. Uvedomoval si, že musí slovenskú reč a Slovákov svojimi činmi chrániť. Keď sa bolo treba ozvať za slovenský národ, ozval sa vždy Hurban. Bol ochotný nastaviť svoj vlastný chrbát a položiť za národ aj život. Stalo sa mu, že pred maďarskými žandármi unikal pod korytom zahrabaný v hnoji. Tak ho z Hlbokého vyviezol von z dediny a zachránil jeden z domácich hospodárov. Žandári chodili po stodolách a pichali kopijami do sena s nádejou, že ho tam nájdu. Pre neho postavili aj šibenicu z dreva, ktoré si predtým pripravil na opravu školy,“ pripomína ťažké životné osudy Hurbana evanjelický farár Hvožďara. „Na pánov, ktorí chceli robiť s Hurbanom v Hlbokom poriadok, čakalo štyristo ľudí. Prosili ich, aby odišli a nechali ho. Keď ich výzvu neuposlúchli, hádzali po nich gule z blata i vajíčka,“ dodáva Hvožďara.
Jozef Miloslav Hurban - národovec, spisovateľ, vydavateľ, publicista a duchovný pastier sa narodil v roku 1817 v Beckove. Štyri roky študoval na mestskej škole v Trenčíne (1826-1830). Bol najbližším spolupracovníkom Ľudovíta Štúra, s ktorým sa zoznámil na evanjelickom lýceu v Bratislave. Svoj život zasvätil boju za spisovnú slovenčinu a za národ, ktorý miloval. Organizoval kultúrnu a osvetovú činnosť, hájil slovenské národné práva proti maďarizácii. Stal sa ideológom slovenského národného obrodenia. Počas revolúcie 1848-1849 presadzoval Hurban radikálne národné a sociálne požiadavky. Bol spolutvorcom Memoranda slovenského národa a jeden zo zakladateľov Matice slovenskej. Stal sa aj prvým Štúrovým životopiscom. Vydával najstaršie literárne periodikum v strednej Európe - Slovenské pohľady. Písal básne, povesti, novely a vynikol v kritike i literárnej histórii.