ukcii. Čakajú na jej dožitie.
Keďže budova je zraniteľným terčom a sústavne dochádza k poškodzovaniu zámkov a zamrežovaní, došlo podľa hovorkyne v roku 2006 k výmene sklenenej výplne okien za pozinkovaný plech, čo malo byť najjednoduchším a najefektívnejším riešením poškodzovania.
Podľa Pavlíkovej Železnice SR neevidujú zastávky, ktoré sú v dezolátnom stave. „Objekt je už nezaujímavý pre ŽSR a čakáme na jeho dožitie pri minimálnych investičných nákladoch,“ vysvetlila. Ako ďalej doplnila, v dohľadnej dobe ani neuvažujú o oprave.
Podľa starostu obce Ivana Bulíka je postoj železníc nesprávny. „Je škoda takej peknej stanice. Keby nám to za korunu predali, môže tam obec spraviť byt,“ vysvetlil starosta, podľa ktorého sú v dezolátnom stave všetky stanice v okolí. Namiesto železníc okolo starej stanice kosili trávu, no už prestali. „Nebudeme dávať do nej peniaze, keď to nie je naše,“ zdôraznil starosta, podľa ktorého je problémom aj to, že rodičia nevedia vychovať deti. „Už päťkrát to opravili a deti to vždy zničia,“ upresnil. Stanica sa podľa neho môže zachrániť iba vtedy, ak bude mať majiteľa.
Železnice SR evidujú podľa hovorkyne 338 železničných staníc. Okrem nich aj železničné zastávky, ktoré zväčša nie sú obsadené zamestnancami železníc. Keďže tie sú terčom vandalizmu, železnice ich chránia zamrežovaním alebo zabezpečením okien a dverí tak, aby bolo zabránené ďalšiemu ničeniu majetku. Podľa Pavlíkovej železnice vynakladajú ročne 450 až 500 miliónov na rekonštrukcie a modernizácie budov ako i odstraňovanie následkov vandalizmu.