ČACHTICE. Vo svojom vyhlásení o to požiadali účastníci seminára na tému Tatrínska sednica čachtická, ktorý sa konal v obci, v piatok 19. októbra. Odporúčajú obci a obecnému zastupiteľstvu v Čachticiach, aby o zaradenie 10. augusta ako pamätného dňa požiadali príslušné štátne orgány. Seminár pripravilo Trenčianske osvetové stredisko v Trenčíne v spolupráci s Obcou Čachtice, s Krajským školským úradom v Trenčíne a bol určený na rozšírenie vedomostí pedagógom, študentom gymnázia M.R. Štefánika z Nového Mesta nad Váhom a žiakom čachtickej základnej školy i verejnosti.
Na spisovnú reč povýšili slovenčinu
Ako informovala Ľubica Juríčková, odborná pracovníčka Trenčianskeho osvetového strediska, na seminári odzneli príspevky fundovaných lektorov venované spolku Tatrín, osobnosti J. M. Hurbana a jeho spätosti s Čachticami. K dôležitým míľnikom slovenskej minulosti patrí i zasadnutie IV. sednice spolku Tatrín, ktoré sa konalo v dňoch 9. a 10. augusta 1847 v Čachticiach. „Na spisovnú reč povýšili slovenčinu“ – bolo jadrom tejto IV. sednice Tatrína, ktorá bola hlavným medzníkom vo vývoji spisovného jazyka. „Cieľom seminára bolo pripomenúť si tieto udalosti a priblížiť ich súčasnej generácii,“ dodala.
Tatrín – predchodca Matice slovenskej
Účastníčku seminára, spisovateľku Annu Černochovú zaujala napríklad prednáška Tatrín a Liptovský Mikuláš. „V meste je zachovaná stará evanjelická fara, kde vznikol Tatrín, predchodca Matice slovenskej a je tu expozícia múzea Janka Kráľa. Historik Milan Šišmiš predstavil genealógiu Hurbanovcov vo vzťahu k Beckovu, Zemianskemu Podhradiu a Čachticiam. Život a dielo Hurbana v dokumentoch prezentoval vedúci Podjavorinského múzea Jozef Karlík,“ doplnila Černochová.
Knihu pokrstili cícerom
Program odborného seminára zavŕšil krst a prezentácia publikácie Tatrínska sednica čachtická 1847 – Portréty účastníkov, ktorú vydali Trenčianske osvetové stredisko a Slovenská národná knižnica v Martine. Autor Pavol Parenička je vedeckým pracovníkom slovenskej národnej knižnice v Martine a bol aj jedným z lektorov odborného seminára. „Čitateľ dostáva do rúk portréty štúrovcov, hurbanovcov, bernolákovcov, tatríncov, dobrovoľníckych kapitánov a dôstojníkov, memorandistov, príslušníkov Starej školy slovenskej, matičiarov a národniarov, na ktorých s úctou a vďakou spomíname v Roku J. M. Hurbana,“ povedala Juríčková.
Autor: ĽS-TN
