DOLNÁ SÚČA. Hedviga Sekerášová sa narodila v Starej Bystrici na Kysuciach, ale od dvanástich rokov býva v Trenčíne. „Keď mala Hedviga dvanásť rokov, nabral ju na rohy býk. Kvôli tomuto úrazu má odvtedy poškodenú reč a sluch,“ vysvetlila Oľga Lakomčíková, ktorá je v domove dôchodcov hlavnou sestrou.
Dcéra majiteľov majera, na ktorom sa stal úraz, v tom čase žila v Trenčíne a vtedy ešte ako malé dievčatko si zobrala Hedvigu k sebe, pretože to považovala za svoju povinnosť. Po jej smrti sa o ňu starala ešte jej dcéra avšak kvôli zdravotným problémom sa tejto „zdedenej“ úlohy musela vzdať.
„Šesť rokov bola potom Hedviga v domove v Trenčíne a už desiaty rok žije tu s nami. Jej bývalá opatrovateľka Irena Jiroutová ju však doteraz pravidelne navštevuje,“ vysvetlila vedúca domova dôchodcov Ružena Šedivá. Aj keď sa nikdy nenaučila čítať ani písať, aj vo svojom vysokom veku je sebestačná.
„Sama sa umyje a oblečie, pričom si nikdy nezabudne dať na oblečenie zásteru a na hlavu ručník. Už to jednoducho patrí k nej,“ doplnila Lakomčíková.
Aj keď žije vo svojom vlastnom svete, dokáže svoje opatrovateľky niekedy poriadne potrápiť. „Je veľmi prieberčivá, čo sa týka jedla. Miluje mlieko a všetky mliečne výrobky, ale nemá rada ryžu a mäso a dá to vždy najavo,“ povedala so smiechom hlavná sestra. „S ostatnými spolubývajúcimi ale vychádza a rada s nimi pozerá televíziu a napriek tomu, že nevie čítať rada si prezerá v časopisoch aspoň obrázky,“ uviedla Ružena Šedivá.
Oslavu najstaršej obyvateľky Domova dôchodcov v Dolnej Súči vždy spoja s oslavou mesiaca úcty k starším. „Hrala nám harmonika a príjemne sme sa bavili. Hedviga dostala k narodeninám veľkú tortu a ani na svoje stopiate narodeniny nepohrdla pohárom šampanského,“ povedala so smiechom vedúca Domova dôchodcov v Dolnej Súči.
