Naposledy sa v tíme SR predstavil iba prednedávnom - na Nemeckom pohári v Hannoveri, kde s jeho výkonmi vyslovil všeobecnú spokojnosť reprezentačný kormidelník - Július Šupler. Po návrate z tohto medzinárodného podujatia sme si vedno sadli za jeden stôl s úmyslom, predstaviť ho čitateľom a oboznámiť ich s najbližšími plánmi.
Z futbalistu hokejista
Je pozoruhodné, že s hokejom začínal podstatne neskoršie, nakoľko bol hráčom (útočníkom) futbalového klubu TTS Trenčín, kde spoznával abecedu najpopulárnejšieho športu pod vedením trénera - R. Dorňáka. K hokeju sa dostal pomerne náhodne a to tak, že jeho otec pracoval s otcom R. Ondraška, ktorý hrával hokej a požiadal Petrovho otca, aby jeho syn vyskúšal tento šport. Mladému perspektívnemu futbalistovi predsa len akosi viac zachutil hokej ako zelený trávnik, až nakoniec sa rozhodol pre ľadovú plochu, aj keď futbal zbožňuje doteraz.
Keď vekovo povyrástol, tak hokeju sa aktívne venoval pod niekoľkoročnou taktovkou trénerov P. Matouška - M. Čecha. Vo všetkých mládežníckych kategóriach obliekal trenčiansky dres, pod vedením tejto trénerskej dvojice dosiahol so spoluhráčmi aj titul majstra SR.
Z juniorky medzi seniorov
Keď ukončil juniorský vek v Dukle, tak bol preradený do kádra mužov, kde vtedy trénoval V. Hiadlovský. Prvú šancu medzi seniormi ukázať svoje kvality dostal od trénera D. Gregora. V zlatej majstrovskej sezóne Dukly 2004/2005 odohral prvých päť extraligových zápasov a cez leto niekoľko prípravných zápolení. Vo svojom prvom majstrovskom zápase nastúpil proti Martinu. Prvý extraligový gól zaznamenal v stretnutí proti Zvolenu, keď v bráne prekonal pekným gólom (na ktorý nezabudne) K. Križana. V hokejovom raste a vôbec k vzostupu kariéry mu najviac pomohli tréneri - V. Hiadlovský a D. Gregor.
Reprezentantom Slovenska
V mládežníckych kategóriach hrával za reprezentáciu Slovenska. Začínal ako päťnásťročný, odtiaľ postupne „prešiel“ všetkými vekovými kategóriami - až po dvadsiatku, kde reprezentoval našu vlasť na majstrovstvách sveta v USA. Veľa nechýbalo, mali možnosť postúpiť zo skupiny do štvrťfinále, ale prehrali so Švédmi 3:0 a bojovali o záchranu...
V seniorskej reprezentácii mal premiéru v ročníku 2005-2006, keď pred olympiádou hral v prípravnom zápase vo Švédsku, kde Slovensko prehralo 4:0. Naposledy sa v drese SR predstavil na turnaji v Hannoveri o Nemecký pohár.
Verný trenčianskemu dresu, ale...
Od svojej hokejovej mladosti obliekal dres iba jedného tímu - Dukly Trenčín. Iba v tomto prebiehajúcom extraligovom ročníku bol nedávno na hosťovaní v Žiline, nakoľko do mužstva prišiel na pár zápasov R.Lintner. Všetko nasvedčovalo tomu, že nedostane na ľade veľa priestoru, preto prijal ponuku trénera Žiliny V. Hiadlovského, aby tomuto mužstvu pomohol a odišiel na hosťovanie. Jeho ponuku nakoniec privítal, vôbec to nebral ako „vyhadzov“, nakoľko cítil, že si tam podstatne viac zahrá.
V žilinskom drese odohral trinásť extraligových zápasov (dva mesiace) a vrátil sa späť do Dukly. Rád spomína na skvelú partiu v Žiline - na čele s kapitánom R. Kontšekom.
Cieľ - hrať v zahraničí
Jeho vysnívanou métou je hrať hokej v zahraničnom tíme. Zatiaľ nenaplneným snom je niekedy pôsobiť v najvyššej ruskej súťaži (sú tam totižto veľmi zaujímave podmienky). Doteraz nebol ešte ani raz draftovaný žiadným zahraničným klubom - preto iba čaká na ponuku. Taktiež sníva o tom, aby dostával čo najviac priestoru na ľade, najmä pri presilovkách. Túži byť čo najdlhšie na ľadovej ploche (osobne sa mu to zdá v súčasnosti málo), chce byť stále v zápasovom rytme.
Kuracina, vinea, spánok
Jeho najobľúbenejším jedlom je chutné kuracie mäso s ryžou alebo kašou.
Najlepším relaxom je preňho spánok, nakoľko rád si pospí aj popoludní, keď oddychuje plným priehrštím.
Priatelia - spoluhráči
V tíme Dukly si najlepšie rozumie s M. Haščákom, V. Balážom, ktorý však medzičasom odišiel do Žiliny. Okrem tejto priateľskej dvojice sú to ešte J. Homer a P. Húževka.
Priateľka Romana
Má priateľku Romanu, s ktorou „chodí“ už štyri roky. Ako divačka sa príde pozrieť takmer na každý majstrovský zápas. Aj keď si myslí, že baby hokeju akosi nerozumejú...
Keď sa mu nedarí a priateľka mu niečo povie, tak ho to nahnevá, ale berie to všetko normálne.
Hral proti Jágrovi a Kovalenkovi
Najradšej by zabudol na MS „20“ - v sezóne 2005-2005 v USA, kde mali Slováci určite navyše a nie nakoniec hrať iba o záchranu. Jeho najväčším zážitkom doteraz bolo, keď s Duklou hral na turnaji Super Six, kde Trenčania nastúpili proti Omsku a tam vtedy hrali Jágr, Kovalenko a ďalšie hokejové osobnosti. Osobne sa mu páči herný prejav Ľuba Višnovského.
Reprezentácia Talianska a M. Škrteľ
Je veľkým priaznivcom futbalovej reprezentácie Talianska, ktorej veľmi fandí a drží palce. Jeho obľúbencom je nepochybne Cannavaro. Okrem toho je fanúšikom futbalového Zenitu Petrohrad, kde hrá jeho bývalý spolužiak z OŠG Trenčín - Martin Škrteľ. Z jeho titulu majstra Ruska má veľkú radosť a sú často v písomnom kontakte.
Nezabúda na Š. Blaha
Odkedy začal P. Mikuš hrávať v Trenčíne hokej, tak odvtedy sa aj poznal už s nežijúcim Štefanom Blahom. Veľmi dobre si vychádzali aj mimo ľadu a preto často sa mu vynárajú spomienky na časy, keď ešte spolu hrali. Možno by tomu bolo tak až doteraz... Peter však naňho nezabúda, často zavíta na cintorín a zapáli mu sviečku. Jeho smrť bola preňho veľkým šokom.
Vyrovnaná extraliga
Terajší ročník slovenskej extraligy je dosť vyrovnaný, cieľom Dukly je dotiahnúť to čo najďalej. Keby sa niekedy v budúcnosti hrala česko-slovenská extraliga, určite by bolo na ľade viac kvality a pribudlo aj divákov.