Zapísal sa do histórie horolezectva výstupmi na niekoľko osemtisícoviek, aj na Mount Everest, ale najmä zdolaním vrcholu Dhaulagirí (8 167), čo odborníci ocenili ako najhodnotnejší svetový prvovýstup roka 1988. Práve film z tejto výpravy videli diváci vo štvrtok večer. „Vznikal na dvakrát,“ povedal Demján. Po prvýkrát sa pokúsili Dhaulagirí zdolať v roku 1985 s Rakoncajom a Božikom, ale vrátili sa z výšky 6500 metrov. Pod vrchol Dhaulagirí prišiel o tri roky neskôr s dvoma Kazachmi. Táto výprava bola úspešná. Vrchol zdolali čistým alpským štýlom. V južnom pilieri boli 16 dní. „Nesmierne náročný bol zostup, už sme nemali jedlo, ohrievali sme si sneh. Schudol som desať kilogramov,“ prezradil Demján. „Zostupovali sme po snehových pláňach a stopy zavial vietor. Netušili sme, kde sme nechali stan, tak sme začali prehľadávať plochu asi veľkosti futbalového ihriska. V určitom momente som zaznamenal zvláštny pocit, že presne viem, kde stan je. Nasledoval som tento pocit a ten ma ako magnet doviedol k stanu. Neviem si to racionálne vysvetliť, ale je to stav, keď sa človek stretne zrejme so svojim podvedomím, kde tieto informácie máme. Tento zážitok ovplyvnil celý môj život a uvedomil som si, že je niečo medzi nebom a zemou,“ vyznal sa trenčianskemu publiku.
Métou horolezcov je Mount Everest a hoci Demján stál na jeho 8848 metrov vysokom vrchole, túto výpravu nepokladá za úspech. „Výprava, na ktorej niekto zahynie, nemôže byť úspešná.“ Jeho rozhodnutie skončiť s extrémnym lezením ovplyvnila tragédia štvorice slovenských horolezcov, ktorí zahynuli v Himalájach. „Bol to šok,“ skonštatoval. Keď potom absolvoval pri lezení 40-metrový pád bez následkov, za päť minút sa rozhodol definitívne skončiť. „Je to vždy pohyb na hrane a je k tomu treba veľká dávka šťastia, ktoré netreba pokúšať,“ dodal Demján.
