Železničná trať vedie na viacerých úsekoch paralelne s diaľnicou. A pri diaľnici sú samozrejme neodmysliteľné veľkoplošné bilboardy. Čím viac sme sa blížili k Hamburgu, tým častejšie som registroval bilboard s nápisom „Klub priateľov Munstra“. Z histórie som vedel, že by to mohlo súvisieť s nemeckým historickým mestečkom alebo dokonca so skrachovaným nemeckým politikom za CDU. Ale prečo by im niekto budoval veľkolepé reklamné plochy? Veď by to bol kryštalický anachronizmus! Naviac na obrázku nebolo nič, len akýsi vyrehotaný nemčúrisko. Celá vec mi akosi závaňala nedostatkom logiky. V Hamburgu nastali iné starosti, a tak som celú vec pustil z hlavy, ale predsa ma trochu mátala. Počas jedného z posledných dní ma premohla zvedavosť a nemeckého hostiteľa som sa spýtal, čo vlastne Munster znamená. Ide o druh miestnej syrovej špeciality. Pri nákupoch, ktorými sa končí každá zahraničná služobná cesta, som v supermarkete zbadal plagát s tým istým zubatým nemčúrom a pod plagátom úhľadne vyrovnané škatuľky so syrom. Balenie bolo veľmi zvláštne. Priesvitná plastová škatuľka, v nej ešte jedna a vo vnútri tehlička zabalená v niečom, čo vyzeralo ako alobal. Načo toľko hygieny? Že by nejaká nová euronorma? Cesta autom na stanicu bola hektická, uviazli sme v zápche, a tak z obeda nebolo nič. Nemci sú povestní tým, že každému, nech je odkiaľkoľvek a je hocijako finančne situovaný, zabalia cestovný balíček. Sú v ňom plátky chleba čierne ako Baťov krém na topánky, krvavá tlačenka, syr, zelenina a nejaké ovocie. A neodmysliteľná mokrá hygienická utierka. Všetko v priesvitnej vaničke. Prišiel na mňa hlad a tak som vaničku vytiahol z batožiny. Aj ostatní mali také isté vaničky, predávali ich na stanici. Problém nastal, keď som z batožiny vytiahol Munster. Vždy upravené nemecké dôchodkyne začali splašene gúľať očami ako Hurvínek. Párik študentov si šiel sadnúť na opačný koniec vagóna. Stále som nechápal. A potom to prišlo... Otvoril som obal. Nebolo návratu. Vypustil som džina z fľaše a už sa nedalo nič robiť. Vo vagóne nastala panika. Ovzdušie pripomínalo veľkosklad olomouckých syrčekov umiestnený v zanedbanom kravíne. O dorazenie katastrofy sa postarala klimatizácia, ktorá katastrofálny smrad rozdelila rukou nerozdielnou medzi všetkých cestujúcich. Okná sa samozrejme v klimatizovaných vagónoch otvoriť nedajú. Vzduch sa obmieňa veľmi pomaly, aby prievan nevysušoval povrch očnej buľvy. Trpeli sme asi sto kilometrov. Ešteže som neprehovoril a nezistili, že som cudzinec. Aj tak som už bol čiernou ovcou vagóna.
Poučenie. Nemci vymysleli ako nenásilnou cestou rozohnať skupinu ľudí, možno aj menšiu demonštráciu. Žiadne obušky či vodné delá. Stačí Munster. Ako vždy, my Slováci sme ďalej. My sme vymysleli spôsob na zhromažďovanie. Stačí na vhodnom mieste rozliať fľašu slivovice. Hoci uplatnil by sa aj nemecký mechanizmus. Niekedy by bolo vhodné poslať aspoň tri kartóny na zasadnutie nášho najmúdrejšieho zboru.