No fajn. Netušil som, že blondínkovské vtipy znova zasiahnu aj náš slovutný a všeobecne vážený zákonodarný zbor. Rieši totiž naozaj dôležitý problém. Kto je otec vlasti. Že vraj by to mal byť Andrej Hlinka. Nič proti nemu, jeho hodnotu nech hodnotia renomovaní historici. Lenže parlament sa chytil do vlastného klepca.
Kde je otec, musí byť zákonite aj matka. V druhom kole nás teda zrejme čaká voľba matky národa. Mohla by to byť Tatra, Matra alebo dokonca aj Fatra. Júúj a spejeme k priekaku. Nieto matky národa. Treba ju zvoliť alebo aspoň vymyslieť. Ja osobne navrhujem Milku Vašáryovú, lebo sympatickejšiu babu sme na Slovensku dávno nemali. Aj Radičová by sa hodila.
Teraz to vyzerá, že ich hovadím, ale opak je pravdou, rád by som ich videl na poste, kde nikto nenahráva CéDéčka, nenecháva sa operovať v zahraničí a nehovorí zastretým hlasom za stranu na jedno použitie. Teoreticky je možné, že otec národa nebol až taký verný matke národa, ako by sa to mohlo na prvý, blahorečený, pohľad zdať. Ak sa náhodou v návale závislosti „upichol“ niekde „naboku“, je dosť možné, že splodil aj iný národ. Napríklad Maďarov.
Večne Rafajúci národniar by onemel. Veď nikde nie je zaručené, že otec národa bol nejaký super verný foter. A čo potom s alimentami? Kto by ich za úlet otca národa platil? Žeby daňoví poplatníci?
V dobe, keď národ v podstate vymiera, lebo priemerná slovenská rodina má podľa štatistík 1,7 potomka, sa zákonodarný zbor (zákonodarný zbor by mal mať aj zákonodarnú zborovňu) zaoberá hlúposťami.
A čo takto zaoberať sa tým, že mladé manželstvá nemajú kde bývať, lebo dva milióny na byt nemajú, že kočík stojí desať tisíc, že výbava pre prváčika stojí mesačný plat, že tri deti sú pre väčšinu rodín nezvládnuteľným luxusom, že 600 gramov zemiakového chleba stojí 34,90 korún, že mladí vzdelaní ľudia utekajú kade ľahšie, že špičkový strojný inžinier umýva riad vo viedenskom hoteli, lebo zarobí viac, že mzda robotníčky z odľahlej časti okresu jej stačí ledva na cestovné do práce, že v nemocnici je dobré mať vlastný toaletný papier, že na Opatovskej ulici sa jazdí zásadne stovkou, ale treba merať štyridsiatku pri garážach na Považskej a ešte mnohými inými vecami. V takýchto chvíľach sa mi riešenie titulu otca národa javí ako úplná nehoráznosť.
Až do včera som si myslel, že ide o najväčšiu hlúposť akú som kedy počul. Mýlil som sa. Jedného španielskeho teroristu organizácie ETA odsúdili na 43 000 rokov väzenia. S malým dodatkom. Ak sa bude dobre správať v base, tak mu polovičku odpustia. Keby ho zavreli v treťohorách, tak má vyhrané. Vo svetle tohto rozsudku sa mi činnosť nášho parlamentu javí ako kryštalicky čistá inteligencia, ktorú treba postaviť na piedestál geniality.
