Aj s ním sme si sadli na kus reči, aby nám povedal o svojich hokejových začiatkoch, klasickej realite a ďalších zaujímavostich zo svojho mladého, ale už pomerne bohatého a pestrého diania z ľadových plôch, ako aj mimo nich.
Otec ho prihlásil do prípravky
K hokeju ho priviedol ako štvorročného otec, ktorý v minulosti aktívne hrával hokej - či už za mládežníkov Dukly, Púchova, alebo v iných kluboch. Nečudo, že teda chcel, aby jeho syn kráčal v jeho šľapajách. Patričnú iniciatívu v jeho hokejovom angažovaní prejavil aj strýco, ktorý bol vtedy trénerom mládežníkov a určitým dielom sa aj on „podpísal“ na jeho výchove.
Po piatu hokejovú triedu ho viedla osvedčená trénerska dvojica P. Matoušek - M. Čecho. Z „päťky“ sa dostal pod krídla dvojice M. Čecho - P. Šimkovič, od ôsmej po deviatu triedu ho viedli P. Šimkovič - R. Bobček (strýco).
Paradox - za dorast Dukly nikdy nehral!
Hoci absolvoval v Trenčíne všetky hokejové triedy, navyše od piatej až po ôsmu triedu bol vždy vyhlásený za najlepšieho obrancu súťaže, predsa len dres dorastencov ani raz neobliekol. Dôvod? Bolo mu totižto povedané, že v tomto tíme sú lepší hráči ako on... Samozrejme, že toto čudné rozhodnutie ho nemilo prekvapilo, vážne uvažoval nad tým, že zanechá aktívnu činnosť a zavesí korčuľe na klinec. Ani nečudo, že tak trochu na Duklu aj zanevrel.
Východisko - z Trenčína do Dubnice
Keď o jeho služby v doraste neprejavili záujem kompetentní trenčianski tréneri a funkcionári, tak využil ponuku z Dubnice a prestúpil do tohto mužstva, kde vtedy trénoval J. Hovorka. Odohral tam kompletnú majstrovskú sezónu a je pozoruhodné, že Dubničania skončili v konečnej tabuľke pred trenčianskou Duklou. Cítil sa tam dobre, bol spokojný s kolektívom a získal nezaplatiteľné skúsenosti.
Z Považia za juniorku Slávie Praha
Po ročnom pôsobení v Dubnici sa rozhodol ísť získavať skúsenosti z ľadových plôch do susednej Českej republiky, konkrétne do - Slávie Praha, kde vtedy pôsobilo trio Vl. Ružička - J. Kalous - J. Doležel.
V tomto mužstve odohral dve juniorské sezóny. Prišiel práve do tímu, ktorý mal za sebou tri majstrovské tituly za sebou. Za jeho pôsobenia skončili po základnej časti na 2. mieste, v play-off vypadli v semifinále z neskorším majstrom ČR. V senorskom kádri „zošívaných“ neodohral ani jeden zápas.
V čase voľna pracoval ako pokladník
Pred asi piatimi rokmi, keď ešte hrával za juniorku, peniaze nezarábal a čo mu dali rodičia, tak viacmenej kde-kade rýchlo minul a korunu si nevážil. Preto mu navrhli, aby sám skúsil, čo obnáša zarábať.
Nakoľko chcel ísť na dovolenku už s expriateľkou, tak súhlasim s tým, že pôjde robiť pokladníka do jedného trenčianskeho supermarketu. V tejto pozícii vydržal mesiac, robil od rána do večera - bolo to namáhave, na dovolenku si nakoniec zarobil. Táto práca ho „ubíjala“, ale skúsil na vlastnej koži ako ťažko sa zarába.
Zo stovežatej Prahy do Třinca
Do Třinca pricestoval ešte stále junior I. Bobček s perspektívou a nádejou, že sa prebojuje do A-mužstva dospelých, kde kaučoval terajší tréner Dukly - A. Stavjaňa. Trénoval zo seniormi, počas zápasov bol však pripravený na striedačke nastúpiť do stretnutí. Naďalej však hral za juniorov Třinca.
Po odchode A. Stavjaňu, prišiel do tímu nový kormidelník - pán Marek, ktorý mu oznámil, aby aj v ďalšej sezóne hral ešte za juniorku. To mu však prišiel nevoňalo, nakoľko za štyri roky pôsobenia v ČR mal túto súťaž „prečítanú“ a nevidel reálnu perspektívu na ďalší hokejový rast.
Do amerického Waterla
Preto sa opäť rozhodol odísť niekde inde za hokejovým chlebíkom. Jeho kroky smerovali tentoraz do zámoria - amerického klubu Watrelo, ktorý pôsobil v mládežníckej súťaži (USHL). Za tento klub odohral jednu majstrovskú sezónu, po základnej časti boli na 1. mieste. V play-off však vypadli v semifinále. To bolo v ročníku 2001-2002...
Z Ameriky do Švédska a Poľska
Spoza mora pokračoval vo svojej kariére opäť v Európe - vo Švédsku, kde hral hral jeden rok za treťoligový klub mužov - Skeletfea.
Odtiaľ jeho hokejová púť smerovala do najvyššej poľskej seniorskej ligy - do mužstva Noveho Targu, kde si odkrútil jednu sezónu (skončili na 3. mieste). Cenným úspechom bolo získanie prestížneho poľského pohára, keď v televíznom finále vo Varšave (rok 2004) zdolali Oswiencim.
Opäť Česko, na skusy aj do Rakúska
Vo svojej hokejovej púti pokračoval v klube 1. českej ligy - Beroun, kde neodohral ani kompletnú sezónu, kvôli finačným problémom. Z tohto tímu pokračoval opäť vo svojej kariére v zahraničí, tentoraz v rakúskom treťoligovom mužstve - Steindle. Pravdupovediac, ani tam necestoval kvôli hokeju, ale predovšetkým s úmyslom si zarobiť peniaze.
Na skúške vo Vsetíne
V tomto klube bol na skúške na jeden mesiac, ešte pár dní pred súťažou sa nik nevyjadril či majú o neho, alebo nemajú záujem. Nakoniec predsa len prišlo k podpisu zmluvy, odohral tam celú jednu sezónu, ktorá ale mužstvu vôbec nevyšla. Preňho to bol akýsi odrazový mostík, hokejovo sa mu tam pomerne darilo, praskol mu však členok, po určitej absencii odišiel na rozohranie do Prostějova, čoskoro prišla možnosť hrať za Trenčín, ale Vsetínčania mu nedali potrebný súhlas na play-off. Po absolvovaní zahraničných súťaží ho to akosi lákalo späť domov - pod Matúšov hrad. Hoci je Trenčan, za seniorov Dukly dovtedy ešte vôbec nehral. To bol práve ten magnet, ktorý ho priťahoval do svojho rodiska, kde s hokejom začínal.
Bolo mu ľúto, že nehral za Duklu
Pravdupovediac, bolo mu veľmi ľúto, že sa nedostal zo Vsetína do Trenčína, na chlapcov sa chodil v minulej sezóne iba smutno pozerať, hoci chcel si doma konečne zahrať a byť úspešný. Keď mu skončila platná zmluva vo Vsetíne, tak sa konečne „upísal“ v tejto sezóne 2007-2008 Trenčínu - aj vďaka trénerovi A. Stavjaňovi, ktorého už predtým poznal.
Po prvýkrát v seniorskom tíme Trenčína
V tejto práve prebiehajúcej sezóne už pôsobí v extraligovom tíme seniorov. Keď neberie do úvahy odohrané prípravné zápasy, tak svoju ligovú premiéru na domácom ľade mal už v prvom zápase sezóny - doma s Kežmarkom, ktorý skončil výsledkom 3:2 na samostatné nájazdy. Doteraz ako obranca - po 33. kolách zaznamenal osem presných zásahov. Zmluvu s Duklou má podpísanú na dva roky - plus opcia.
Na drese má dve sedmičky
Pôvodne chcel hrať v drese s číslom 7, ale tento patril vtedy V. Balážovi, a nepresvedčil ho, aby mu ho dal. Tak si teda vybral dres s číslom 77.
Dá sa povedať, že doposial hrával buď so štyrkou alebo sedmičkou. Otázkou zostáva, či mu tieto obľúbené cifry prinášajú hokejové šťastie. Bol by najradšej, keby Dukla v tomto ročníku postúpila v play-off čo najďalej. V trenčianskom drese mieni odohrať ešte dve-tri sezóny, keď bude možnosť, chce pôsobiť v najvyšších súťažiach v Rusku, Švédsku alebo Švajčiarsku. Trenčín je jeho srdcovou záležitosťou, markantne to cítil to aj počas pôsobenia v zahraničí...
V kolektíve Dukly je obľúbený
V súčasnom mužstve Dukly má výborne vzťahy zo svojou obrannou dvojičkou J. Malinským, J. Pardavým, L. Ružičkom, J. Kóňom, M. Haščák - dá sa všeobecne povedať, že zo všetkými vychádza v pohode a rozumejú si aj mimo ľadu.
Katarínu nahradila Barbara
Igor je veľmi zložitá povaha, po vyše trojročnej známosti sa rozišiel s priateľkou Katkou, lebo jednoducho nebol „super“. Sám však dlho nezostal, nakoľko si našiel novú priateľku - Barbaru, ktorú hokej nebaví, ale sem-tam sa príde pozrieť kvôli Igorovi.
Čo mu najviac „šmakuje“?
Určite rezeň so zemiakovým šalátom a tradičné jedlo - „vepřo knedlo, zelo“. Je odporcom alkoholu - pivo, víno nepije, je však vyznávačom miešaných drinkov.