TRENČÍN. Podnet na súd dalo pozemkové spoločenstvo pôvodných vlastníkov pozemkov v katastrálnom území Zlatovce v meste Trenčín, na ktorých bola v roku 1982 vybudovaná záhradková osada. Záhradkári sa podľa novej legislatívy prijatej po roku 1989 stali užívateľmi pozemkov a zákon z roku 1997 o užívaní pozemkov v záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim umožnil záhradkárom získať pozemky do vlastníctva. Urbárnici dostali náhradné pozemky. Štát mal pôvodným vlastníkom poskytnúť náhradné pozemky alebo peňažnú náhradu. Ako konštatuje Jana Revayová z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti, v tomto prípade v roku 2002 došlo k prevodu vlastníctva pozemkov na záhradkárov a sťažujúce sa spoločenstvo dostalo náhradné pozemky. Urbárnici však namietali, že došlo k porušeniu ich majetkových práv a odvolávali sa na dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa nich štát pochybil v tzv. zákonnom nájomnom vzťahu, pretože vzhľadom na veľmi nízke nájomné ide o neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva. Podľa nich prevod vlastníctva k pôde na záhradkárov nebol uskutočnený vo verejnom záujme a v jeho dôsledku bolo na pôvodných vlastníkov uvalené neprimerané bremeno. Trhovú cenu pozemkov nebrali do úvahy. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozsudku konštatoval, že prevod vlastníctva k pôde na záhradkárov bol uskutočnený v súlade so zákonom a vo verejnom záujme. Vyslovil však výhrady najmä voči spôsobu poskytovania náhrady pôvodným vlastníkom, pri ktorej sa vychádzalo z bonity pôdy a jej kvality v čase vzniku práva užívania, teda pred niekoľkými desiatkami rokov, počas ktorých záhradkári pôdu rekultivovali a hodnota nehnuteľností výrazne stúpla. Súčasná trhová cena dotknutých pozemkov sa do úvahy nebrala. „Poskytnuté náhradné pozemky majú nižšiu hodnotu ako pôvodné pozemky a navyše sú situované v ochrannom pásme, čo limituje ich využitie, zatiaľ čo na pôvodných pozemkoch sa plánuje investičná výstavba,“ skonštatoval Európsky súd pre ľudské práva. Pôvodných vlastníkov štát znevýhodnil. Ako informuje Revayová, dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktorý sa urbárnici odvolávali, nezaručuje pri zásahoch do majetkových práv právo na odškodnenie v plnej výške. No podľa európskeho súdu nebola dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi protichodnými záujmami a došlo k porušeniu článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Hoci súd uznal, že zásah do vlastníckeho práva bol v súlade so zákonom a sledoval legitímny cieľ zachovania právnej istoty vo vzťahu medzi pôvodnými vlastníkmi a záhradkármi, pôvodní vlastníci podľa neho museli znášať neprimerané bremeno, keďže nájomné za pôdu bolo stanovené bez ohľadu na trhové podmienky na 30 halierov za meter štvorcový, pričom mesto Trenčín stanovilo daň z nehnuteľností vo výške 44 halierov za meter štvorcový ročne. Štát má odstrániť prekážky Súd vytkol štátu, že ide o systematickú situáciu, ktorá má pôvod v právnej úprave, preto by mal štát odstrániť prekážky, ktoré v týchto prípadoch bránia pri zákonnom nájme. Pri stanovovaní náhrady pri prevodoch vlastníctva by mal štát brať vo väčšej miere do úvahy trhovú cenu pozemkov. O náhrade majetkovej škody európsky súd zatiaľ nerozhodol. Revayová uviedla, že sťažujúce sa pozemkové spoločenstvo požadovalo 7 021 246 korún ako náhradu majetkovej škody, 17-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 12 639 eur ako náhradu nákladov a výdavkov vynaložených v konaní.
Autor: ĽS-TN
