Hudobník, spevák a tanečník Štefan Mahrík z Trenčianskej Turnej je od roku 1984 stabilným členom populárneho folklórneho súboru Večernica z tejto obce.
Preslávil sa virtuóznou hrou na nevšedný hudobný nástroj. So slákom vyhráva tento optimistický a stále vysmiaty sympaťák na kanadskej píle. Ohýba ju a vykrúca na všetky strany a ona sa mu za to odvďačuje v podobe ľúbezných tónov.
Váš netypický „hudobný nástroj“ už nebude zrejme najmladší...
- Táto píla pochádza ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Je veľmi stará a vidieť na nej zreteľne už patinu. Pamätá teda C.K. monarchiu…
Ako ste sa k nej dostali?
- Mám ju od môjho strýka, ktorý sa hrou na pílu preslávil po celom Československu. Mal úraz, bol dolámaný a keďže takýchto píl mal päť, jedna sa ušla aj mne. On sám ju získal dávno, ešte počas štúdia na gymnáziu v Trenčíne. Pred piaristickým kostolom hrával na nej jeden hudobník a strýkovi ju buď predal, alebo vymenil za pálené.
A samozrejme strýko ju tiež hneď využil na hudbu…
- Vôbec nie. Prvé, čo urobil, odrezal ňou v škole nohu na stoličke. Potom skúsil na nej hrať a dlhé roky ju ako excentrický muzikant používal v Armádnom umeleckom súbore Víta Nejedlého. Pôsobil v ňom ako konferenciér a dokonca úplne prvý moderoval obľúbenú televíznu súťaž Desať stupňov ku zlatej. Robil množstvo programov.
Koľko rokov sa venujete svojej kanadskej píle?
- Táto krásavica je moja od roku 1984. Po dvoch týždňoch skúšania som ju zobral a spolu s práve oslavujúcim súborom Večernica šiel na scénu.
Máte na Slovensku konkurenciu?
- Nepoznám svojich „konkurentov“. Pred dvoma rokmi sme hrali s Večernicou v bratislavskej Petržalke a tam boli prekvapení, že niekto vôbec hrá na kanadskú pílu. Vraj, veď na Slovensku ani niet žiadnej píly…
Aké hudobné nástroje sú vám ešte blízke?
- Mám rád husličky. Rád si so súborom predovšetkým zaspievam a zatancujem. Spevy, tance, scénky - to je moje. Milujem folklór vo všetkých jeho podobách.
Vybrať skladby pre kanadskú pílu asi kanadským žartíkom nebude…
- Veď to nie je žiaden problém. Hrávam aj Mozartovu uspávanku. Zahrám aj niekdajší obrovský hit Láska, Bože, láska dokonca v sprievode s harmonikou. Nesmú to byť rýchle skladby. Musia dobre znieť a pri ich interpretácii musíte mať naozaj skvelý sluch. Odposluch tu hrá dôležitú rolu.
Diváci a poslucháči musia byť nadšení…
- Vždy sa to veľmi páči. Stačí, keď na javisko prídem s pílou. Neverili by ste, koľko „švandy“ zažijeme na vystúpeniach, keď sa niekde s týmto nástrojom objavíme. Najprv tomu totiž nikto neverí. Potom sa zastavíme ešte v krčme na pive a s každým sa tam stavíme o niekoľko fliaš vína. Najprv v krčme do niečoho zarežem, lebo táto píla skutočne dobre píli, ale ešte lepšie sa na nej hrá. Aj v Nemecku z toho boli úplne „mimo“.
Ste presiaknutý hudobným optimizmom, určite máte svojich nasledovníkov…
- Na píle z rodiny nehrá zatiaľ nikto. Do Večernice som pritiahol svoju dcéru. A už tu mám aj vnučky. V našom súbore sme prežívali menší generačný útlm. Našťastie sa podarilo podchytiť mladých. Raz darmo, už aj my starneme. Kopa šikovných chlapov nám odchádza. Žiaľ, niektorí už aj na druhý svet. My to však určite zvládneme!
