Alžbeta Kissová zastupuje najstaršiu generáciu v rodinom domčeku v Jablonke. Narodila sa v dedinke pri Dunajskej Strede. Ako osemnásťročná sa vydala a spolu s manželom sa presťahovali do bratislavskej mestskej časti Jarovce. „Tam sme prežili s manželom a deťmi tridsaťsedem rokov. Jedna z našich dcér, Monika ale vždy túžila bývať na vidieku, pretože od malička milovala kone,“ vysvetlila Alžbeta. „Tak trochu sme jej chceli s manželom splniť sen a preto sme predali byt a presťahovali sme sa do rodinného domu do obce Jelka pri Galante. Ten sme prerábali šesť rokov, avšak nedokázali sme si tam zvyknúť. Všade okolo nás bola samá rovina a to nebolo nič pre nás,“ vysvetlila Alžbeta. K rozhodnutiu odísť nepochybne prispel i fakt, že medzičasom prišla o svojho manžela. „A mojou životnou skúsenosťou je, že príroda je najlepším lekárom na každú bolesť.“
Po šiestich rokoch opäť na začiatku
Dcéra Monika Ondrovičová totiž poznala „hrboľaté“ myjavské kopanice, ktoré považovala za ideálne pre spôsob života, akým chcela žiť. „Najmä pre kone nebola rovina najvhodnejším prostredím,“ vysvetlila Monika. Z úplne prerobeného domu sme sa teda presťahovali sem. Boli sme pripravení na to, že tu budeme začínať opäť od začiatku. Napriek tomu sme však vedeli, že tým, že sa presťahujeme, budeme bližšie k uskutočneniu môjho veľkého sna, vytvoriť si raz ranč s koňmi,“ povedala Monika. „Do Jablonky sme prišli pred rokom a keďže sa práve blížila zima, rekonštruovať sme toho už veľa nestihli. Postupne však na vytvorení ideálneho domova pracujeme,“ povedala Alžbeta. Ako sama tvrdí, život na kopaniciach nepovažuje za veľkú životnú zmenu, keďže vyrastala na dedine.
„Ruch“ mesta im nechýba
„Keď sa mi zacnie po meste, tak to vyriešim jednoducho. Zbalím sa a idem na deň alebo dva k ostatným deťom do Bratislavy. Týmto spôsobom som v kontakte so svetom,“ povedala s úsmevom Alžbeta. „Vzdialenosť sto kilometrov v dnešnej dobe už nie je žiadnym veľkým problémom,“ doplnil svokru zať Ján.
Súdružnosť ľudí je na vidieku obrovská
Alžbeta vysvetlila, že doposiaľ sa v Jablonke nestretla s nevraživosťou, či závisťou ľudí. „Ľudia by si zo vzťahov, ktoré tu medzi sebou máme, mohli brať príklad,“ povedala Alžbeta. Jej slová potvrdili i dcéra Monika s manželom Jánom „Raz nám utiekli kone a ľudia z dediny nám bez váhania pomohli dostať ich späť do stajní. Bola nedeľa a príšerné počasie. Ani to ich však neodradilo a z vlastnej iniciatívy nám pomohli,“ povedal zať Ján. „Za túto pomoc im naozaj patrí naša srdečná vďaka a nikdy im to nezabudneme,“ zdôraznila Alžbeta.
Veľkým snom je vytvorenie ranča
Momentálne majú v rodinke Ondrovičovcov dve jazdecké kobyly, troch poníkov a štvrtého na ceste. Podľa Moniky to však nie je ani zďaleka konečný počet. „Chceme ich mať veľmi veľa,“ povedala Monika so smiechom. Na jar by chceli pristavať k domčeku nové stajne a časom by sa chceli venovať aj agroturistike. „Najmä pre bratislavské deti je častokrát vzácnosťou, keď vidia pohromade všetky domáce zvieratá.“
Štvorročný Dominko má rád Bratislavu
Pri dnešnom tendenčnom spôsobe života môže nastať problém, keď sa rodičia rozhodnú bývať na vidieku a deti dávajú prednosť mestu. „Máme štvorročného syna, ktorý veľmi rád navštevuje manželovu sestru v Bratislave, pretože je to pre neho určitá zmena. Obaja však s manželom dúfame, že nám raz nepovie, že sme sa zbláznili, keď sme ho priviedli bývať práve sem,“ povedala Monika so smiechom. Zároveň ale dodala, že keď prídu ich syna navštíviť škôlkárski kamaráti, tak im veľmi rád poukazuje všetky zvieratká aj napriek tomu, že sú pre neho samozrejmosťou.
Nepatríme k natur ľuďom
Množstvo ľudí spája bývanie na samote s prírodným spôsobom života. „My žijeme normálne a máme radi aj určité pohodlie,“ povedala so smiechom Monika. „Romantika kúrenia v kachloch nám stačila rok, teraz prechádzame na ústredné kúrenie,“ dodala.
Aj Petržalčan si dokáže obľúbiť život na dedine
Najextrémnejšiu životnú zmenu podstúpil ale nepochybne Monikin manžel Ján, ktorý žil celý život v Petržalke. „Keď sme sa zoznámili, bol z neho skutočný Petržalčan, ktorý si mýlil seno so slamou. Teraz je však šikovnejší ako ktorýkoľvek človek, ktorý vyrastal na dedine,“ povedala hrdo Monika. Janko sa na život na dedine nesťažuje. „Aj keď od kolegov si občas vypočujem množstvo uštipačných poznámok,“ povedal s úsmevom.
Presťahovanie do Jablonky neľutujú
Ani po roku rodinka presťahovanie neoľutovala, pretože nový spôsob života ich podľa vlastných slov nijako neobmedzuje. „Mierne protesty sú iba u mojich ostatných detí. Nepáči sa im, že sme odišli tak ďaleko od nich,“ vysvetlila Alžbeta. „Ich ale takýto spôsob života neláka.“ „Zvieratá majú radi i moji súrodenci, ale nepotrebujú ich k životu,“ upresnila Monika.
