Či už je to voľba dobrovoľná alebo nie, i Vianoce prežité v cudzine patria k spoznávaniu domácej kultúry. Iný mrav má Írsko, vzdialené od nás len tri hodiny letu, či ďaleká Austrália. O tom, ako si našinci prinášajú kúsok slovenských Vianoc „za more“, rozprávajú Ivan a Peter.
Santa na pláži
„Vieš si predstaviť, že by si sa v júli v tridsaťstupňových teplotách pachtila s tromi taškami plnými vianočných darčekov?“ „Neviem“, odpovedám Ivanovi, ktorý podobné „trápenie“ zažil, keď tri roky žil v Austrálii. Stráviť Vianoce na tomto kontinente odporúča všetkým, ktorí majú snehu a teplôt pod nulou plné zuby. Na opačnej pologuli si práve teraz užívajú tropické teploty. Už to je najväčší kontrast so sviatkami pohody prežitými na Slovensku.
Vianoce v austrálskych uliciach
Austrália sa v posledných desaťročiach stala mnohonárodnostným kontinentom. Tradičné ponímanie sviatkov v spojitosti s oslavou Kristovho narodenia je vlastné ľuďom, ktorých korene sú v Európe. Ani obyvatelia pôvodom z Ázie Vianoce neoslavujú. Kresťania trávia tento čas i v kostoloch, no celosvetový trend materializovania Vianoc sa usadil aj v týchto končinách bez výnimky. Vianočné reklamy búšia do hláv už od novembra a ľudia nakupujú ako o život, presne ako u nás doma...
Ulice sú v týchto dňoch preľudnené, všetci sú, samozrejme, oblečení v letnom, no atmosféra je taká istá ako u nás v strede zimy. Obchody sú vyzdobené farebnými svetlami, zvyk s vianočným stromčekom je bežný aj tu, v osvetlených parkoch cítiť dych Vianoc úplne najviac. Ľudia sú veľmi uvoľnení, ale tak to je v podstate po celý rok.
Každý si užíva sviatky po svojom
Je veľa možností ako prežiť Vianoce. Mnohí sa presúvajú počas dňa na pláže schladiť sa a užiť si slnko. Leto je predsa leto. A Vianoce Vianocami, a tak nie je neobvyklé stretnúť Santa Clausa v plavkách a typickej čiapke. U nás je zvykom tráviť Vianoce doma, tam mnoho ľudí cestuje na dovolenku buď len po vlastnej krajine, alebo do lacnejšej Ázie.
Atmosféra austrálskych Vianoc, to je slnko, nádherné pláže, vysoké morské vlny a svieži vzduch, ktorý sa mieša s vôňou barbecue.
Sviatky radosti česko-slovensky
Ivan v Austrálii pôsobil v česko-slovenskej komunite. Vraví, že každá národnostná skupina sviatky prežíva po svojom. Tomu sa prispôsobujú aj ich štedrovečerné zvyky či jedlá. Slováci a Česi na domáce Vianoce nezanevierajú, kúsok domácej vianočnej vône si vytvoria zemiakovým šalátom a čerstvou rybou.
„V tento čas som sa kvôli neznesiteľnému teplu pridal k domácim a ochladzoval sa v mori. Na Štedrý večer som unavený z celého dňa pripravoval večeru, ktorá sa síce podobala na tú domácu, ale predsa to nebolo ono. Vianoce som trávil s kamarátmi zo Slovenska a Čiech. Akosi sme mali väčšiu potrebu sa stretnúť. Po domácky sme si po večeri rozbalili darčeky a zvyšok večera sme strávili pri počúvaní hudby. Popíjali sme pivo, aby sme uhasili smäd po celodennej aktivite na slnku.“
Doma či v zahraničí?
Cnelo by sa vám po snehu, vôni ihličia a arómy z našej slovenskej kuchyne a blízkej rodine? Nebude vám chýbať stretnutie s priateľmi, ktorých ste možno nevideli celý rok? Keď nie, potom si zvoľte pre čas vianočný napríklad Austráliu. Duch Vianoc sa tu vôbec nestráca i keď je tu iné počasie, ľudia mnohých národností, kultúr a zvykov.
A čo chýbalo práve Ivanovi u protinožcov? „Mama, otec, brat, švagriná, netere, kamaráti a kamarátky, kapustnica, šunka, domáca slivovica, náš vysedený gauč, hlúpy program v televízii, padajúce snehové vločky a cencúľ z nosa pri štipľavom mraze....“
Poznáme to z reklamy
Poznáte vianočné zvyky britských ostrovov? Tak ako u nás sú príležitosťou na stretnutie rodiny a priateľov, časom pokoja pri spoločnej večeri v kruhu blízkych. Čaro Vianoc pokračuje aj na druhý deň ráno. Napätie z rozbaľovania darčekov sa hromadí v deťoch celú noc, pretože prekvapenie si nájdu až keď sa zobudia. Ostrovania jedia vianočný puding podľa tradičnej receptúry – desať rodín, jedenásť receptov, a pečeného moriaka. Presne ako vo filme...
Tak vyzerá vianočná idylka po všetkých predsviatočných materiálnych prípravách spojených so šetrením, pôžičkami, naháňaním sa za ideálnymi darčekmi. V čom sa naviac Briti a Íri nezaprú je, že sa všetci, rovnako ako inokedy, stretnú a poriadne opijú. V tom prípade ani silná kresťanská tradícia v Írsku nezaručuje, že ľudia budú iní ako počas roka, že v uliciach bude iná, súdržná atmosféra...
Prvé a druhé Vianoce
Pre Petra boli prvé Vianoce v zahraničí veľkou skúškou samostatnosti: „Zrazu bola všetka starosť o vytvorenie pravej atmosféry na mne. Omnoho viac sa mi to páčilo doma, keď som bol akýmsi divákom rodinného „divadielka“. Moje prvé sviatky v zahraničí boli biedne. V práci, ešte poriadne nezvyknutý na tamojšie prostredie, som skončil pri kebabe a víne. Otočil som to celé na hlavu, prežil som Vianoce trocha smutne ako úplne obyčajný tuctový deň pred telkou alebo v bare. Zážitok na nezaplatenie, ktorý treba prežiť, ale iba raz...“
Druhé Vianoce si už „zmenežoval“ v slovenskom štýle. Vianočné vzrušenie prežil podľa seba v kruhu známych pri prestretom stole a s prípitkom. „Presvedčil som sa, že Vianoce s domácim nádychom, s medovými oblátkami, šalátom a rybou sa dajú spraviť kdekoľvek.“ Len írske podnebie vám ale snehobiele Vianoce takmer s istotou nezaručí....
Chcel by som to trochu inak...
„Nie som veľký vianočný spriaznenec,“ zveril sa Peter. „Niekto si nevie ani vo sne predstaviť Vianoce bez našich zvyklostí, no moje idylické predstavy o trávení týchto sviatkov sú ďaleko od tradícií. Dovolenka niekde pri mori a v teple, kde zabudneš na zháňanie darčekov a túžbu po dokonalosti celých Vianoc. Alebo naopak, niekde na samote iba s jedným človekom, ktorý pre mňa znamená niečo špeciálne. Nie som ani zástancom darčekov. Už sa zabudlo, že srdcom vyjadríš to nekúpiteľné a najhlbšie. Darčekom by sme mali byť človek človeku.“
