NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Starší Novomešťania si prostredníctvom ďalšieho vystaveného betlehema Michala Hanzlíka zaspomínajú aj na svoje detstvo. Jeho betlehem uzrel totiž svetlo sveta už pred päťdesiatimi rokmi.
Betlehem vystavil vo vlastnom dome
Jeho autorom nebol profesionálny výtvarník. „Michal Hanzlík bol poštárom v Novom Meste nad Váhom. Ovládal veľa jazykov. Hovoril po hebrejsky, zvládol esperanto a viacero bežných jazykov. Nemal deti a snažil sa túto skutočnosť v rodine vynahradiť aj postavením betlehemu. Tvoril ho postupne. Najskôr vyrezával figúry z dreva, prirábal veľkých anjelov, ktorí mávali husacími krídlami,“ spomína na svojho prastrýka Martina Ďuržová z Nového Mesta nad Váhom. Michal Hanzlík svoj pohyblivý betlehem osviežil hudbou i svetlom. „Prastrýko ho mával počas Vianoc vystavený doma. Celé rodiny chodili k nemu na návštevu a obdivovali nádhernú scenériu tohto výtvarného diela. Dokonca aj môj otec mu pomáhal „stružlikať“ a farbiť figúrky.
Zaujímavé pozadie neskôr namaľoval novomestský výtvarník Mirko Ďurža,“ dodala praneter už nežijúceho autora betlehemu.
Marián Mikulec tvoril betlehem päť rokov…
Návštevníci Podjavorinského múzea obdivovali aj tradičné námety pohyblivého betlehemu Mariána Mikulca. Ten v súčasnosti pôsobí v Novom Meste nad Váhom. Vo svojom umeleckom diele, ktoré oživoval v rokoch 1988-1993, citlivo zobrazil všetky podstatné náboženské motívy. V jeho centrálnej časti vidieť mladým dievčaťom kolísaného malého Ježiška v prítomnosti matky Márie a otca Jozefa. Nechýbajú ovečky, osly, či rybár prinášajúci veľkú rybu. Veľké množstvo postáv autor zakomponoval do priestoru s rozmermi 5 metrov x 2,4 metra. Postavy dosahujú výšku 40 až 45 centimetrov a sú prevažne vytvorené z epoxidových živíc. Iba niektoré stromy sú z prírodného materiálu. Dynamický pohyb jednotlivých figúr zabezpečujú dva elektomotory zo stieračov. Výdatne im pomáhajú prevody z kožených remeňov a bicyklových reťazí.
Výnimočnú originalitu betlehema umocňuje aj vodný mlyn s tečúcou vodou, sústava rôznych štýlových stavieb s meniacim sa osvetlením, ale aj ďobkájúce sliepky s gazdinou, ktorá im nesie zrno. Pastier nalieva vodu ovečkám, kováč pracuje vo svojej vyhni, pastieri doja ovečky, žena múti maslo a ďalší pastier odvára v kotli srvátku. A nad pohybujúcimi sa postavami žiaria a blikajú hviezdičky spolu so svietiacou kométou.
Pri vzniku betlehema sa autorovi podarilo zachrániť aj niekoľko kópií drevených a sadrových plastík z Farského úradu vo Vacenoviciach na Morave. Boli zväčša poškodené, a preto svoje formy mohol urobiť iba po ich oprave. Tie sa mu potom stali základom pri tvorbe postáv Svätej Rodiny, hlavných darovníkov a kráľov.
Betlehemy robia aj zo šúpolia i vizovického cesta
Malými perličkami „betlehemských dní“ v múzeu sú aj ďalšie dva svojím charakterom úplne odlišné betlehemy. Známa novomestská „šúpolienka“ Mária Karolová sa zaskvela betlehemom, ktorého postavy sú vytvorené z kukuričného šúpolia. Zaujímavý betlehem vytvorila z vizovického cesta Eliška Magálová.
Kuriozitou predvianočných dní je fakt, že návštevníci, vychádzajúci z Podjavorinského múzea, ocitnú sa medzi postavami najväčšieho betlehema na Slovensku. Ten je dielom šikovných rúk Ferdinanda Bolebrucha, Štefana Matejíka, Štefana Slabého, Miroslava Hochmana, Ernesta Slabého a Jána Tomeša a je vystavený na Námestí slobody. Dvojmetrové drevené postavy vznikli počas dvoch letných prázdninových rezbárskych sympózií v rokoch 2006 a 2007 priamo na námestí pred pohľadmi zvedavých okoloidúcich.
