KÁLNICA. Knihu pokropil voňavými kvapkami slivovice a posypal zeleným ihličím starosta obce Miroslav Borcovan. Prezentáciu spestrili hostia, medzi nimi populárna Darinka Laščiaková, vianočnými koledami, skladateľ a interpret ľudových piesní Pavol Pavlech a bývalý tanečník SĽUK-u Janko Petrenka.
Hrôzostrašné historky sa rozprávali pri driapaní peria
„Od detstva ma fascinovali legendy, povesti a humorné i strašidelné príbehy, ktoré sa rozprávali pri rôznych príležitostiach, najmä pri driapaní peria,“ hovorí autor, ilustrátor aj vydavateľ v jednej osobe Milan Stano. Spomína, ako si pri rozprávaní predstavoval krásne víly, vodníkov, bosorky, pytliakov, zbojnícke poklady, ale aj bezhlavých mníchov zo zaniknutého kláštora v Kňažej doline, Pod hromovým. „Už od 60-tych rokov, až dodnes, som si začal tieto čarokrásne i hrôzostrašné historky i ostatné epizódky z reálneho života zapisovať a sporadicky nahrávať. Mnohé ma inšpirovali pri mojej tvorbe,“ povedal. A tak sa autor rozhodol priblížiť bohatú históriu rodnej obce cez ľudovú slovesnosť a príbehy ľudí vyrozprávané samotnými aktérmi.
Kniha vyšla v rekordne krátkom čase
A to symbolicky, práve v roku J. M. Hurbana. Stano aktuálne zaradil do jej úvodu kapitolu „Hurbanovská Kálnica.“ Hurban v detstve a mladosti rád navštevoval svojich krstných rodičov Viktoryovcov v Daranských mlyne a pod starou lipou počúval ľudové piesne a povesti z Považia, neskôr ako štúrovský lyceista neohrozene besedoval s nespokojnými sedliakmi. Podľa ústneho podania v „hurbanovskej rebélii“ (v Slovenskom povstaní 1848-1849) bojovali aj Kálničania. Celoživotný srdečný vzťah Hurbana k „raju detstva“, Kálnici, pripomína pamätná tabuľka na „historickej“ lipe.
K zvykom v obci patrilo premiestňovanie vecí
Nad obcou Kálnica, na úpätí Ostrého vrchu v Považskom Inovci sa 1. septembra zaskvel mohutný slovanský dvojkríž, ako symbol slovenskej štátnosti, o ktorú Hurban celý život usiloval. Niekdajšiu turistickú trasu z Beckova do Kálnice premenovali na Náučný chodník J. M. Hurbana.
Etnografická časť s históriou remesiel a sezónnej domáckej výroby je vlastne knihou v knihe. Zasvätene mapuje ľudové tradície, zvyky a obyčaje minulosti a ich obnovovanie v súčasnosti. Za najstarší a najrozšírenejší zvyk sa pokladá vynášanie Moreny, „aby sa predišlo smrti, chorobám a túlavosti dobytka“. K najveselším zvykom patrilo jurské vítanie a „premiestňovanie“ vecí z hospodárskych dvorov, napríklad rozobratého voza na strechu stodoly. Pôvod a zmysel tejto „výstrednosti“ už nikto nepozná. Ešte donedávna sa v Kálnici praktizovala ako svojská recesia. Niektoré staré zvyky sa darí oživovať.
Nechal krajanov autenticky rozprávať
Podstatnú časť knihy tvoria neštylizované príbehy desiatok rozprávačov z najstaršej a strednej generácie. „Nechal som svojich krajanov rozprávať ich príbehy tak, aby boli autentické, svieže, bezprostredné a zasahoval som do nich čo najmenej,“ zdôraznil Stano. Platí to aj o záverečnej časti historických povestí a čarovných rozprávok starých materí. Kálničania prijali knihu s nadšením ako epos láskavého vyznania umelca k svojej rodnej dedine.
So starými ľuďmi odchádza história
Spisovateľ a novinár Drahoslav Machala oceňuje najmä uchovávanie hurbanovskej tradície v obci. „Takéto knihy sú nesmierne potrebné, lebo so staršími ľuďmi odchádzajú aj veľké balvany histórie a nikto to nechce zachytiť. Vďaka za túto mravčiu, a pritom neoceniteľnú prácu,“ dodáva Machala. Básnik Juraj Kalnický si myslí, že Milan Stano svojou knihou zložil poklonu plnokrvnému ľudskému bytiu v jednom z najčarovnejších kútov malebného Slovenska. K takémuto „videniu“ sa pripojila aj autorka troch zväzkov povestí a príbehov z Považia Anna Černochová, novomestská spisovateľka. „Milan Stano zachováva klenoty nášho národa pre budúce generácie, aby sa nestratili vo veľkom vriacom kotli súčasného európskeho diania,“ povedala. „Kálnické príbehy“ ako prameň liečivej vody spod povestného Kamenného krámu či horských studničiek blahodarne osviežili i ďalších pamätníkov, ktorí sú ochotní poskytnúť nové príbehy, rodinné ságy a dobové fotografie, aby mohli mať ďalšie pokračovanie.
Autor: ŠTEFAN ŠICKO
