Ako si spomínate na začiatky?
- Rozhodovaťsom začal koncom marca 2007, keď na štadióne Mariana Gáboríka bol turnaj prípravkárov – štvrtákov. Známy priateľ, teraz už kolega ma zavolal či to nechcem predsa len skúsiť, nakoľko už dávnejšie som sa mu vyznall že asi chcem čoskoro pískať. K tomuto športu mám veľmi blízko, lebo som ho hrával v mládežníckych kategóriach Dukly deväť rokov.
Koľko máte odpískaných zápasov na svojom konte?
- V súčasnosti je to presne 59 stretnutí, samozrejme, že každým týždňom sa tento počet zvyšuje. Mojím vzorom je arbiter Mário Krist, ktorý mi vždy ochotne podá pomocnú ruku.
Na ktorý duel si spomínate rád a naopak?
- Doteraz nemán v pamäti žiadný zápas, na ktorý rád alebo nerád spomínam, pretože každý duel je iný, v každom sa môže udiať všeličo, na vine môže byť hocikto zo zainteresovaných... Záleží predovšetkým od mužstiev, či chcú hrať športovo hokej, alebo na ľad nastúpia nejaký „valibuci“ - s úmyslom faulovať, krosčekovať, sekať, to už nie je ale hokej.
Venujete sa aktívne nejakému športu?
- Keď som prestal hrať hokej, začal som sa naplno venovať karate, ktorému som holdoval desať rokov. Nakoniec som dal prednosť rozhodovaniu a po absolvovaní rozhodcovských skúšok som sa stal arbitrom. Preto sa venujem hlavne pískaniu , karate len sporadicky, ale na tréningu sa snažím makať naplno. Okrem toho rekreačne hrám stolný tenis.
V akých súťažiach pôsobite?
- Ako novopečený arbiter zatiaľ vediem iba žiacke súťaže a majstrovstvá Trenčianskeho kraja seniorov - so staršími kolegami lebo som z Trenčanov najmladší. Najradšej pískam piatakom, nakoľko tam hrá aj môj mladší brat a vždy sa na ľade udeje niečo zaujímavé.
Ambície?
- V budúcnosti túžim rozhodovať zápasy majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, je úplne jedno, či ako čiarový alebo hlavný. Je to je nepochybne snom každého mladého zanieteného rozhodcu…
Autor: V Trenčianskom kraji je množstvo mladých, talentovaných arbitrov, ktorým učaroval predovšetkým ľadový hokej. Jedným z nich je aj