Ryby nepatria iba rybárom
Podľa Tomáša Blaškoviča zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti môžu rybári zasahovať proti kormoránom na celom území, a to aj v chránených vtáčich územiach. I keď ornitológovia nevedia, ako sa rybári zachovajú, počítajú s tým, že sa im nepodarí vystrieľať všetkých osemsto kusov vtákov. Minulý rok začali rybári kormorány plašiť a strieľať od 1. októbra do konca marca minulého roku vo vytipovaných lokalitách. Rybári vidia riešenie vo vyňatí kormoránov spod celoročnej ochrany ich lovu a v povolení odstrelu aj v nižšie položených lokalitách. S tým však ochranári nesúhlasia.
Podľa Blaškoviča si ornitológovia uvedomujú, že kormorány spôsobujú rybárom škody, no nemôžu súhlasiť s ich plašením na dolných tokoch. „Plašenie na dolných tokoch nemá význam, prírodný systém môžu tieto vtáky ohrozovať iba v podhorských úsekoch riek, ktoré nie sú na ne pripravené,“ vysvetlil. Podľa neho sa počet kormoránov pravidelne monitoruje sčítavaním na nocoviskách. „Majú stabilnú populáciu, ktorá klesá,“ doplnil. Podľa ornitológa je samozrejmé, že kormorán loví ryby, pretože je to jeho potrava. „Rybári môžu chytať ryby na voľných vodách, ale to neznamená, že každá ryba patrí Slovenskému rybárskemu zväzu,“ zdôraznil Blaškovič a dodal, že súčasný počet kormoránov na tokoch normálny.
Strieľať budú poľovníci
Na začiatku bol vraj jediný kŕdeľ, ktorý vraj rybárov veľmi tešil. Väčšina z nich dnes však vyhlasuje, že kormorán je na Slovensku nepotrebný. „Ochrancovia sú neústupčiví a označujú nás za barbarov,“ tvrdí Jozef Gregorík z dubnického rybárskeho zväzu, podľa ktorého nie je problémom iba to, že kormorán veľa rýb zožerie, ale aj to, že mnohým ublíži. „Ulovené ryby si vyhadzuje do vzduchu a tie, čo sa mu nevmestia do zobáka, padnú poranené do vody a zahynú.
Z osemsto kormoránov môžu dubnickí rybári odstreliť podľa Jozefa Gregoríka 280 v revíri na Váhu, kanáli a dubnickom štrkovisku. Oslovili viaceré poľovné združenia a tie budú kormorány strieľať. Podľa Gregoríka však odstrel nebude vôbec ľahký, pretože zákon udáva veľa podmienok, ktoré je nutné dodržať. „Ešte ani nevieme, že chceme strieľať, no už 24 hodín predtým to musíme nahlásiť,“ vysvetlil. Ďalšou z podmienok sú dve chladničky, kam sa zabité vtáky musia umiestniť. „Ak si po ne neprídu do troch dní z chránenej krajinnej oblasti, tak ich musíme zaviesť do kafilérie.“ Samozrejmou súčasťou lovu na kormoránov musia byť aj traja strelci a pes. Nevýhodou je to v prípadoch, keď sa zorganizuje poľovačka na nejaké iné zviera. „Dubničania poľovali na bažanta a i keď tam boli aj kormorány, nemohli ich strieľať,“ upresnil.
Opancierovaný vták s rozumom
Po tom, čo bol kormorán takmer zlikvidovaný, stal sa v Európe chráneným druhom a jeho populácia sa obnovila. Akonáhle sa na severe Európy ochladí a toky začnú zamŕzať, sťahujú sa vtáky južnejšie, no podľa rybára Jozefa Gregoríka nie je vôbec ľahké kormorána zastreliť. „Sú ako opancierovaní,“ zdôraznil rybár podľa ktorého je kormorán veľmi inteligentný, a tak na neho stačí použiť broky. „Keď zistí, že tu nie je vítaný, tak vie opustiť priestor,“ uviedol rybár. Samotné plašenie kormoránov je vraj viac na škodu ako na úžitok.
Kormorán má podľa Gregoríka perie, ktoré neodpudzuje vodu, a tak keď vyjde z vody, musí sa sušiť a vtedy je zbytočné ho plašiť. „Keď je najedený, nemôže lietať,“ pokračuje rybár, podľa ktorého, ak sa vyplaší čerstvo najedený kormorán, jediným výsledkom je, že vyvrhne svoju potravu a začne opäť loviť o kus ďalej.
S nezmyselnosťou plašenia súhlasí aj Blaškovič. Kormorány sa podľa neho neviažu na jedno miesto, preletia aj 80 kilometrov, a preto je ťažké ich vytlačiť. „Ak ich budú plašiť na horných aj dolných tokoch, budú ich preháňať hore dole.“
Máme prázdny Váh
Biely vták s esovitým krkom a silnými nohami je vraj víťazom evolúcie a má rozum. „Ak ryba vidí nebezpečenstvo na 20 centimetrov je pokojná, lebo verí, že mu stihne utiecť, no neráta s tým, že kormorán vymrští svoj krk,“ vysvetlil.
Výsledkom silnej pozície kormorána na našom území, kde prakticky nemá nad sebou žiadneho predátora, je podľa rybárov prázdny Váh. „Za päť rokov sme dali na vysádzanie podustiev viac ako pol milióna,“ tvrdí Gregorík. Táto ryba, ktorú voľakedy museli pre jej nadbytok ničiť, je dnes cennou. „Pred desiatimi rokmi ich bolo u nás štyritisíc, minulý rok chytilo 1200 rybárov iba 28 podustiev,“ sťažuje si.
S podustvami zmizla vraj aj hlavátka. Zostal iba pstruh. „Voľakedy sa vo vodách preháňali kŕdle lipňov a dnes už veľa druhov u nás vôbec neexistuje,“ doplnil.
