Beáta Rajská
Narodila sa v Jakubovanoch pri Liptovskom Mikuláši.
V rokoch 1976 – 1980 absolvovala Strednú priemyselnú školu odevnú v Trenčíne, neskôr Filozofickú fakultu UK v Bratislave.
K módnej tvorbe sa vrátila v 90-tych rokoch ako pedagogička na odevnej škole, od roku 1997 v tejto oblasti podniká.
V roku 2001 zakladá vlastnú značku Beáta Rajská – design, s. r. o.
V súčasnosti pôsobí v Prahe, je vydatá a má dvoch dospelých synov.
Obliekala českú i slovenskú Miss, ale aj manželku českého prezidenta Václava Klausa. Tvrdí, že miluje život a dnes už sa nebojí povedať: „Som známa návrhárka.“ Módna dizajnérka Beáta Rajská.
Práve ste videli módnu šou, ktorú celú pripravili študenti strednej umeleckej školy. Ako sa vám páčili ich práce?
- Ohromný dojem vo mne zanechali scénické kostýmy, ktoré boli veľmi dobre vypracované, ale aj modely vychádzajúce z ľudovej tvorivosti, s prvkami kroju. Výhodou trenčianskej školy oproti ostatným je práve to, že študenti sa tu učia šiť remeselným spôsobom, od základu. Dizajn je síce výborná vec, ale pokiaľ chcú robiť návrhárstvo, alebo sa venovať odevu, musia mať remeselný základ, poznať technologický postup, vedieť, ako spracovať jednotlivé materiály. Veď aj architekt musí vedieť, čo si môže dovoliť. Do skicára si totiž môžeme kresliť, čo chceme, ale na začiatku to za nás aj tak nikto neušije. To je to, čo dala táto škola aj mne – dobrý krajčírsky základ.
Študovali ste v osemdesiatych rokoch, teda v časoch, keď problémom nebol len nedostatok materiálov, ale aj istá uniformita v obliekaní. Ako ste sa s tým dokázali vysporiadať?
- Samozrejme, problémy boli. Ako študentky odevnej školy sme však dokázali využiť každý materiál, ktorý sa vyskytol. Šili sme krásne veci aj z odložených látok. Na škole sme trebárs nemohli chodiť oblečené v džínsach, takže sme vymýšľali rôzne varianty, aby sme vyzerali dobre. Menšestráky sme mali také úzke, že sme sa obliekali ležiac na posteli! (smiech)
Po strednej škole ste sa hlásili na vysokú školu umeleckého priemyslu, napokon ste vyštudovali filozofickú fakultu. Móde ste sa začali opäť venovať až po narodení druhého syna. Prečo?
- Žila som za socializmu a v tej dobe som vôbec neuvažovala nad založením svojej firmy. V tých časoch som nepočítala s tým, že budem žiť v Prahe a mať svoju dielňu. Vedela som len, že do fabriky nenastúpim, tam by som sa za týždeň zbláznila. Predstava, že by ma dali normovať hodiny... Strašné!
Žijete pri Prahe, ale často sa vraciate do Trenčína. Myslíte, že ho možno ešte vždy považovať za mesto módy?
- Nie je to len o tom, či sledujete módne trendy, ale o spôsobe, akým žije. Trenčín bol vždy plný krásnych dievčat a krásnych mladých ľudí, to ma tu zakaždým fascinovalo. Možno by som ho nenazvala mestom módy, pretože pre mňa je móda veľmi pominuteľná šesťmesačná záležitosť. Slovenky však majú svoj šarm a dokážu aj z mála urobiť veľa. To je našou výhodou oproti Češkám.
V jednom rozhovore ste povedali, že aj keby nebolo na chlieb, na parádu byť musí. Myslíte si, že priemerná slovenská žena si môže dovoliť parádiť sa?
- Ako som povedala, tú parádu dokážu Slovenky urobiť z mála. Nemyslím si, že dobre oblečená žena musí byť oblečená draho. Ide o to nájsť si svoj štýl a v rámci svojich možností dokázať obmieňať a kombinovať drahšie veci s lacnejšími. Dokázať aj starý svetrík prispôsobiť novým trendom. Tomu sa človek môže naučiť. Dôležité je nájsť si svoju cestu.
Čiže tajomstvo originality je v správnej kombinácii?
- Dobrým základom ženského šatníka je kvalitný kostým, malé čierne, biela košeľa a dobré džínsy. Bielu košeľu možno obliecť ako náhradu saka, s hladkým tričkom pod tým. Biela košeľa, poprípade s uviazanou šatkou alebo s dobrým náhrdelníkom, vás zachráni vždy. Všimnite si, aká je čistá, aká je štýlová! To je alfa a omega dobrého šatníka. Aj biznis šatníka, aj kreatívneho šatníka. Je to o tom, že dokážete kombinovať. Napríklad kvalitný drahý kostým podrží aj jednoduché tričko za pár korún. Nebála by som sa ani spájať dizajnové kúsky s vecami zo „sekáča“. Dôležité je naučiť sa základy, naučiť sa kombinovať, potom môžete skúšať experimentovať.
Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí nechcú investovať do drahých dizajnérskych odevov, ale nakupujú u populárnych, no lacnejších zahraničných značiek? Ako sa vyvarovať uniformity?
- Na mladých samozrejme tieto značky vyzerajú dobre. Dôležité je však tomu úplne nepodľahnúť a nebyť plagiátom toho-ktorého výrobcu. V Prahe pozorujem takýto problém so značkou Guess, ktorú pred dvomi rokmi preslávila Paris Hilton, keď bola jej tvárou. Nosia ju všetci, nájdete ju v každom pražskom klube. Mne sa tá značka páči, „hnusnou“ ju ale robí to, že je všade. Tajomstvo je v kombináciách, treba nájsť samú seba. Nemusí to byť o peniazoch. Zase je to len o tom, že si vyberiete niečo z H&M, niečo zo Zary, ale doplníte si to s kúskom so secondhandu.
V módnom priemysle sa pohybujete už dlho, obliekate mnohé známe osobnosti i seba. Dokážete podľa oblečenia rozpoznať charakter človeka, odhadnúť jeho povahu či zamestnanie?
- V niektorých prípadoch sa to dá. Viem, akú silu má odev, čo vám môže napovedať. Možno je to dané mojím záujmom o psychológiu a filozofiu, ale ľudí neposudzujem podľa prvého dojmu. Nechávam si veľkú rezervu.
Čo pokladáte za módne faux-pas?
- Nevedomosť mi až tak nevadí, tá je v niektorých momentoch ospravedlniteľná. Horšie je, keď sa človek na niečo v odeve hrá. Ak je niekto oblečený tak, ako mu to financie dovolia, hlavne keď je čistý a upravený, je to o niečom inom. Horšie je, keď si myslí, že je dokonalý, ale vy vidíte, že jeho oblek je vlastne len mimikry. Vtedy mi to príde komické alebo smutné.
V novembri ste v Prahe predstavili kolekciu na rok 2008 s názvom Pro tebe, v súčasnosti už pracujete na návrhoch na budúci rok. Mnohí sa určite pýtajú, ako môže módny dizajnér takto dopredu vedieť, čo sa bude nosiť.
- Treba mať intuíciu a citlivé vnútro. Vnímam dobu, v ktorej žijem, spoločenskú situáciu aj svetové trendy. Zvyčajne vymyslím základnú líniu a tú rozpracujem na jednotlivé rady. Potom pracujem na jednotlivých témach, pri ktorých ma ovplyvňuje jednak potreba, ktorú cítim ako žena, jednak doba, potreby butiku, materiály, nálady, samotné skúšky, pri ktorých ma často niečo napadne.
Používate veľa prírodných materiálov, stopercentnú bavlnu i vlnu, ale aj kožu a kožušinu. Ako vnímate trend používania náhradných umelých materiálov?
- Kožu používame roky, do iných, ako kožených topánok, by som sa ani neobula. Používam pravé kožušiny. Pravdu povediac, pristupujem k tomu len ako k materiálu, ako k mäsu. Znie to možno drasticky, ale je to zákon silnejšieho. Na druhej strane, kožušiny pre svoju značku beriem od konkrétnej farmy, kde viem, že sa o tie zvieratá dobre starajú. Pre mňa je horšie vidieť trpieť deti. Preto sa snažím zo všetkých prehliadok dávať núdznym.
V posledných rokoch ste podporili niekoľko dobročinných projektov pre deti. S prípravou módnej šou však súvisia obrovské výdavky. Ako teda financujete prehliadky, ak zisk z nich venujete charite?
- V súčasnosti si prehliadky už dokážem celé financovať sama. Na tie veľké však mám reklamných partnerov. Hľadám ich cielene už s tým, že chcem dať istý obnos peňazí na konkrétnu vec.
Tvrdíte, že vás inšpiruje vzťah ženy a muža, ale tvoríte výhradne pre ženy.
- Každý rok je moja téma poznačená medziľudskými a partnerskými vzťahmi, ich hybnou silou je láska a túžba. Tieto vzťahy vás dokážu strašne nabiť, ale aj strašne oslabiť. Modely Beáty Rajskej sú o ženskosti, sú také, aby chlap po žene túžil. Chcem, aby v nich bolo vidieť to pozitívno, čo v živote máme.
Takmer celý život sa venujete móde. Vytvorili ste kolekcie ovplyvnené silou mora, antickým Gréckom či skladbou od Eminema. Nebojíte sa, že sa vám minie inšpirácia?
- Bojím. Ale zatiaľ nedošla. Firmu nebudujem ani pre jedného zo svojich synov, pretože majú iné záujmy. Takže sa necítim nijako ohraničená.
Nebývate unavená z módneho sveta a jeho dokonalosti?
- Bývam. Sú dni, keď sa nelíčim, keď idem do práce v tričku a džínsach. Je to taký môj pocit, ísť sama za seba, lebo to líčenie vás vždy trochu schová. Inak to vnímajú naši známi. Pozveme ich k ohňu a oni sa pomaly „stylujú“. Nedokážu pochopiť, že ja mám doma ustrihnuté džínsy alebo tepláky.
A na záver, osobná otázka: Ako sa vnímate vy sama?
- Vidím sa ako človek, ktorý miluje život. Kedysi som sa bála povedať nahlas, že som návrhárka alebo že som známa. Dnes už tento výraz môžem používať. Asi nie som zlá, lebo som obklopená množstvom úžasných ľudí, ktorí ma nabíjajú energiou. Moja rodina je mojím najväčším kritikom, ale zároveň zázemím. Som ženská, ktorej sa niečo podarilo, ale nebolo to náhodou. Je za tým obrovské množstvo práce.
