TRENČÍN. Vo svojich 24 rokoch je najmladším vystavujúcim autorom výstavy. Vlani skončil štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, študoval aj v Ateliéri skla J. Gavulu a na Katedre grafiky a iných médií V. Kolenčíka (2001 – 2007). Po prvý raz vystavoval na kolektívnej výstave v roku 2005 v Anglicku, o rok už samostatne opäť vo Veľkej Británii, v Long Art Gallery v Newcastle. V roku 2006 prezentoval tri práce v Štátnej galérii v nemeckom Bissingene a jeho vystavené práce galéria aj odkúpila.
Aká bola vaša výtvarná vývojová cesta. Spomínate na prvé začiatky kreslenia?
- Viac-menej áno. Od malička som sa venoval maľovaniu a výtvarnému umeniu ako celku. Ešte ako malé dieťa, vždy som kreslil všeličo kade-tade. Živo spomínam na obdobie, keď ma mama ako štvorročného prihlásila do Ľudovej školy umenia. Tým sa vlastne začala písať moja cesta výtvarnej životnej púte a drží ma doteraz.
Čo vás fascinovalo na výtvarnom umení a jeho zaujímavých technikách?
- Pre mňa ako začínajúceho výtvarníka je to v podstate mapovanie videných životných okamihov, prostredia, v ktorom sa pohybujem. Uvediem príklad. Keď sme sa s rodičmi vrátili domov z cirkusu, doma som hneď na papier namaľoval zážitky z vystúpenia ľudí i cvičených zvierat.
Čo vás motivovalo odosobniť svoje ego a aktívne sa podieľať na vašej v poradí siedmej kolektívnej výtvarnej prezentácii?
- Už dlhšiu dobu spolupracujem s pracovníčkou trenčianskej galérie Elenou Porubänovou. Oslovila ma s ponukou účasti na kolektívnej výstave Horizonty súčasnosti III., ktorá aktuálne mapuje súčasný stav profesionálnych výtvarných umelcov trenčianskeho regiónu. Bola to pre mňa výzva, potreba urobiť ďalší krok dopredu.
Prezraďte, ktoré výtvarné techniky sa nateraz stali subjektívnym magnetom a najviac vás dokážu fascinovať?
- Počas stredoškolských štúdií Strednej umeleckej priemyselnej škole sklárskej v Lednických Rovniach (1997 -2001) som sa intenzívne venoval brúseniu a pieskovaniu pomerne náročného materiálu na spracovanie - skla. Okrem toho ma lákala práca s grafikou dizajnérskou, digitálnou, jej podstatou a princípmi. Až na Vysokej škole výtvarných umení som začal v Ateliéri skla technicky výtvarne vnímať umeleckú škálu tejto disciplíny. Po roku som si vyskúšal externú stáž v škole v ateliéri Vojtecha Kolenčíka na Katedre grafiky a iných médií (VŠVÚ). Táto činnosť ma zaujala natoľko, že pri grafike som zostal a tejto výtvarnej disciplíne sa teraz venujem. Podmanili ma grafické techniky – linoryt, celygrafia, kde pracujem so širokou škálou farieb. Pravidelne sa venujem aj maľbe a akrylom na plátno. Okruh techník je pomerne rozsiahly, niekedy dosť zložitý. Od klasických grafických prác, cez maľbu, až po digitálne technológie. Patria medzi ne aj digitálne technológie ako je fotografia a súčasné výtvarné práce.
To je pomerne rozsiahle výtvarné spektrum aktivít. Ako podľa vás vaša umelecká tvorba korešponduje s potrebami súčasnosti.
- Viac menej je to o tom, že v poslednej dobe využívam materiály, ktoré sú použiteľné v reklamnom priemysle. Vo výtvarnej tvorbe uprednostňujem tradičný spôsob práce, aby som využil médium pre čistotu umenia. Určitým spôsobom zas pristupujem vo výtvarnej tvorbe k práci s novými umeleckými technológiami. Každá jedna vec, ktorej sa venujem, má vždy iný východiskový bod a konečnú fázu. Zaujíma ma predovšetkým krajina a jej nekonečné horizonty a diaľky. Na mne je vždy voľba, akým spôsobom sa rozhodnem a budem interpretovať danú vec. Technikami, ktoré ponúkam verejnosti, sa stali grafický linoryt a maľba. Pravda, niekto môže povedať, že je to klasická, až archaická technika. Myslím si, že obidve majú stále svoj obrovský význam a neopakovateľné umelecké čaro.
Čo vášmu naturelu najviac imponuje v práci s linorytom a čo s maľbou?
- V poslednom období v práci s linorytom bohaté vrstvenie farieb na matriciach. Snažím sa zvýrazniť farebné kontrasty zárezmi, ryhami a vrypmi. Nezabúdam ani na prácu s digitálnou fotografiou, ktorú spracúvam v podobe linorytu, alebo klasickej maľby.
Aké sú vaše výtvarné ciele, perspektívy...
- Zatiaľ mi dostatok inšpirácie nechýba. Analyzujem, ukladám a spracúvam informácie, ktoré získavam. Veľa cestujem a stretávam zaujímavých ľudí z brandže. Hovoríme o tvorbe, konfrontujeme. Moje ciele sú jasné. Chcem sa naďalej venovať výtvarnému umeniu, i keď niekedy o sebe pochybujem, či som výtvarník, alebo či vôbec má umenie zmysel. Napokon, prichádzam k jednoznačnej pointe: áno umenie vždy malo, má a bude mať svoje celoslovenské miesto v kultivovanej a kultúrnej spoločnosti.