TRENČÍN. Pavel Paulenda začal písať rozprávky počas svojej hospitalizácie na onkológii v Bratislave, pretože chcel potešiť choré deti. Neskôr svoje veselé príbehy venoval svojim priateľom a známym. Keď od svojich kamarátov na internete dostal prezývku Harry, rozhodol sa ju použiť vo svojej knihe. „Deti ľahšie tykajú rozprávkárovi Harrymu,“ vysvetlil.
Čaro rozprávok je v ich čistote
Rozprávky si vraj vybral preto, lebo nimi dokázal osloviť najširšiu časť čitateľov. „Rozprávky čítajú ľudia v každom veku. Ich čaro je v ich čistote. Sú ako deti, nepoškvrnené civilizačnými neduhmi,“ vysvetlil. Jeho prvá kniha pozostávala z dvanásť príbehov z Rozprávkového ostrova. Podľa ich tvorcu je určená každému, kto rád číta a vydáva sa do sveta fantázie. „Prínosom je už to, že sa dieťa na pár desiatok minút odpúta od televíznej obrazovky, prečíta si príbeh a jeho fantázia zapracuje. No a možno až tak, že si sadne a nakreslí obrázok čertíka Daniela alebo Apaluchy.“ Rozprávky Pavla Paulendu čerpali námety do značnej miery z reálneho sveta, i keď sú v nich fikcie ako ostrov čarodejnice Ivušky, či peklo s čertíkom Danielom. „Predlohy rozprávkových postáv sú väčšinou skutočné, len majú niektoré schopnosti, ktoré v skutočnosti mať nemôžu,“ vysvetlil. V Rozprávkovom ostrove sa tak môžu nájsť najmilší ľudia z rozprávkárovho blízkeho okolia, medzi ktorými majú špeciálne miesto vnuk Matej či chlpatá kamarátka Cindy.
Svoju chorobu nikdy nebral ako trest
Vraj mu ukázala úplne iný svet. Skôr ľutoval, že sa k rozprávkam nedostal skôr. I keď svoj boj nikdy nevzdal a dokončil rukopis druhej rozprávkovej knihy s názvom Rozprávkové súostrovie, rakovina bola silnejšia. Krátko predtým stihol napísať ešte list na rozlúčku, kde všetkých svojich známych prosil, aby si vážili každý okamih, ktorý prežijú. „Snažte sa v ňom nájsť príčinu pre ďalší sen či príbeh,“ napísal Paulenda, ktorý sám o sebe tvrdil, že nie je o nič lepší spisovateľ ako ostatní ľudia. „V každom z nás je kus básnika, prozaika ba i dramatika. Len musíte prekonať strach z reakcie okolia. Takže hurá do písania a do snívania.“
