Bánovce nad Bebravou. Z pôvodných dvoch piatkov v mesiaci sa premieta už iba raz, a to s priemernou návštevnosťou od päť do desať ľudí. „Akoby ľudia nemali záujem o žiadne filmy,“ tvrdí Anton Balažovič.
Začiatok konca Kassandry
Nad vznikom filmového klubu sa v Bánovciach premýšľalo dlhšie. „Chceli sme do nášho malého mesta priviezť čo najviac kvalitných snímok,“ vysvetľuje Balažovič, podľa ktorého mali tieto filmy obohatiť miestny kultúrny život. Klub začal fungovať v roku 1999 a zameral sa najmä na študentov stredných škôl a dochádzajúcich vysokoškolákov. Práve z tohto dôvodu sa premietacím dňom stal každý druhý piatok v mesiaci. „Chceli sme, aby sa v kine stretli ľudia, ktorých zaujímajú iné, než bežne ponúkané filmy,“ pokračuje. Spočiatku vraj klub fungoval dobre a na filmy chodilo veľké množstvo ľudí, za čo vďačili najmä málo rozšíreným DVD nosičom a iba začínajúcemu internetu. Dnes je však situácia iná. Na filmy chodí iba hŕstka nadšencov a filmový klub tak zaniká. Podľa Balažoviča ľuďom možno stačí to, čo ponúka televízia, možno za to môžu tvrdé sedadlá.
Záujem iba o rozprávky
Najviac navštevované sú podľa dramaturga kina bezkonkurenčne detské predstavenia. Pokiaľ ide o iné žánre, je to vraj úplne jedno. „Rovnako malé množstvo ľudí príde na komédiu, horor, či triler,“ tvrdí Balažovič, ktorý zastáva názor, že za návštevnosťou kina je jednoznačne mohutnosť reklamy. Často sa vraj stáva, že „stádo“ tínedžerov stojí v zástupe pri pokladni na detský animovaný film, no ak sa inokedy vysiela podobná rozprávka, nepríde kvôli chýbajúcej reklame nikto. Aj tu sa malá návštevnosť odrazila na frekvencii premietania a bánovské kino je tak otvorené iba dvakrát do týždňa, a to v stredu a v nedeľu. Dvakrát denne sa hráva iba v prípade mimoriadne úspešných programov. Podľa Balažoviča je za postupným ignorovaním kina množstvo faktorov a jedným z nich je ľudská pohodlnosť. Ľudia sa vraj môžu ľahko a lacno dostať k akémukoľvek filmu, a tak videli stovky bezvýznamných a hlúpych filmov. „Ľudia netúžia niečo sa dozvedieť, stačí im program televízie,“ sťažuje si. Svoj klinec snáď pridáva aj dnešná uponáhľaná doba, keď sú vraj dve hodiny sústredenia sa príliš veľkým luxusom. I keď je na tom kino i filmový klub biedne, Balažovič verí, že sa v Bánovciach nájde aspoň zopár záujemcov o dobrý film. „Raz niekto povedal, že pozerať film na počítači v porovnaní s veľkým plátnom je ako bozkávať sa cez igelitové vrecko,“ dodal.
