TRENČÍN. Hoci jeho životná cesta začala v roku 1903 v Budapešti, mladosť prežil v Trenčíne, časti Kubrá u svojej babky vo veľmi chudobných podmienkach.
Gymnázium absolvoval v Trenčíne a neskôr vyštudoval za kňaza. Slávnostné primície boli 14. júla v kubrianskom kostolíku. Dlhé roky pôsobil na východnom Slovensku. Jeho domovom bola 21 rokov nemocničná izba v Michalovciach, kde bol duchovným správcom nemocnice a zároveň profesorom gymnázia. Bol jedným z dvoch Slovákov v škole, ostatní vyučujúci boli Česi. V roku 1950 bol komunistickou mocou zbavený profesúry , neskôr ho väznili v Košiciach, Ilave a v Prahe v Ruzyni. Telesne zruinovaný prežil tri roky v izolácii, prísne strážený v domčeku v Kubrej. Jednou z jeho zásad bolo, že zákony štátu môžem poslúchať iba dovtedy, kým sa neprotivia zákonom božím. Od roku 1957 pôsobil na fare v dedine Hermanovce, na východe Slovenska, kde aj v roku 1983 zomrel. Michalovčania vyhlásili rok 1993 za rok profesora Hlaváča.
V tomto roku odhalili na dome vedľa kostola v Kubre pamätnú tabuľu a jeho meno nesie kubrianske námestie i lekáreň.