Trenčín. Na zhromaždeniach, ktoré sa uskutočnili v niektorých ťažbou ohrozených obciach niektorí vraj dokonca vítali iniciatívu ťažobnej spoločnosti, čo odôvodňovali vytvorením pracovných príležitostí.
Pár pracovných miest región nepotrebuje
„Pritom región stredného Považia nie je odkázaný na pár pracovných miest, ktoré by eventuálne vznikli. Čo sa týka pracovných miest, je už vyťažený,“ tvrdí Kišš. Dodáva, že prieskum pred cca 40-timi rokmi spôsobil rapídny úbytok vody v potokoch Selca a Kálnice, keď sa navŕtalo skoro 400 dier do hĺbky 150 metrov. Zdevastované územie okolo vrtov starých viac ako 30 rokov vidno dodnes.
Radón je nebezpečnejší
Juraj Rizman z Greenpeace upozorňuje na environmentálne riziká ťažby. „Už pri prieskume uniká radioaktívny plyn radón a ďalšie riziká vznikajú pri spracovávaní jadrovej hmoty. Významnými zdrojmi kontaminácie sú aj odkaliská a karcinogénny prach môže kontaminovať okolitú krajinu.“ Podľa Rizmana odborníci už upozorňujú, že radón sa prenáša aj na väčšie vzdialenosti a zasiahnutá môže byť poľnohospodárska pôda aj ľudia aj v okruhu okolo štyroch kilometrov.
Ťažba prinesie tony hlušiny
Ochranári varujú, že ťažba môže znamenať totálne narušenie ekosystému, odlesnenie, narušenie spodných vôd, hluk, prach a vibrácie.
„Pri odhadovanom množstve dve až šesťtisíc ton by to znamenalo milióny ton kontaminovanej hlušiny. Podzemná ťažba znamená aj presunutie obrovského množstva rudy zo zeme. Vo väčšine uránových baní je percento uránového kovu veľmi nízke, len asi do jedného percenta. Každá tona obohateného uránu, predstavuje až 40-tisíc ton sutiny ako rádioaktívneho odpadu.“
Kto by chcel bývať
v zamorenom území
Kišš kritizuje aj vyzdvihovanie krátkozrakých výhod, ktoré by obce dostali napríklad za to, že v ich katastri by vzniklo prieskumné územie. Podľa neho by držiteľ prieskumného územia platil tritisíc za každý začatý rok a za každý začatý kilometer štvorcový. Obce, na území ktorých by sa prieskumné územie nachádzalo, by získali len 50 percent. Druhú polovicu úhrady by podľa geologického zákona dostal Enviromentálny fond. „Pre koho by tieto peniaze boli?“ pýta sa Kišš. „Veď obce, v katastri ktorých by sa ťažilo, by sa začali pomaly, ale isto, vyľudňovať. Ktože by už chcel bývať v zamorenom a totálne zdevastovanom životnom prostredí, kto by chcel, aby sa rodili postihnuté deti? Neexistujú peniaze, ktoré by vyvážili poškodenie zdravia ich a budúcich generácií ako aj nenapraviteľné škody na životnom prostredí.“
Prieskum už robili pred 40-timi rokmi
Historický odhad zásob v lokalite Kálnica - Selec ako udáva organizácia Greenpeace na svojej internetovej stránke, je cca 2500 ton uránového koncentrátu. Údaj vychádza z prieskumu zo 70-tych rokov, keď na ploche takmer 30 kilometrov štvorcových vykonali 339 vertikálnych vrtov. Výdatnosť rudy je od 0,06 do 0,16 percenta. V lokalite Považského Inovca je investorom prieskumu kanadská firma Ultra Uranium. Tá získala povolenie pred tromi rokmi.
Podľa Rizmana záujem spoločností o uránové prieskumy na Slovensku rastie a organizácia eviduje asi desať prieskumných lokalít. Okrem Jahodnej pri Košiciach sú medzi nimi aj také, kde sú bezvýznamné hodnoty uránovej rudy. „Ide skôr o developerské spoločnosti, ktoré projekt potom predajú,“ myslí si Rizman.
